Druhý štart na MS a po druhý raz v Kanade, Behúl o nej hovorí ako o osudovej krajine
Miroslava Behúla čaká druhý svetový šampionát a opäť v zámorí. Cesta k nemu viedla z pozície náhradníka, ale pripravil sa naň najlepšie ako vedel.
V St. John´s v roku 2013 získal so slovenskou reprezentáciu titul. Na ďalších šampionátoch chýbal, no vždy bol v poznámkových blokoch trénerov a v konečnej nominácii mu ušlo miesto možno len o vlások. Po 9 rokoch však to však opäť vyšlo. „Od roku 2012 som v každom reprezentačnom cykle absolvoval viac či menej zrazov. Takže vždy som dúfal. Ale samozrejme so zvyšujúcom vekom je šanca menšia. Deväť rokov je dlhá doba, ale asi mi je tá Kanada súdená,“ povedal Behúl s úsmevom.
Prípravu tento skúsený center preto nikdy nepodcenil a to ani pred začiatkom tejto sezóny. „Ja som si bol toho vedomý, že nie som najmladší. Preto keď som dostal pozvánku na zraz aj tento rok, tak som si povedal, že urobím všetko čo sa bude dať a ak by to nevyšlo, tak by som si mohol povedať, že si nemám čo vyčítať a budem chalanom držať palce na diaľku. Turnaj v Plzni som si fakt užíval a možno aj preto, že som bol viac uvoľnený a držal som si nadhľad, tak sa mi strelecky darilo,“ povedal Behúl.
Na MS v St. John´s pred 9 rokmi boli okrem Behúla aj Oravec, Bujdák a Minárik, na chladnom Newfoundlande nepanovala taká atmosféra, ako sa na Kanadu patrí. V oveľa hokejovejšom Montreale by to malo byť omnoho lepšie. „Vtedy sa ešte nehralo na plaste, toto bude prvý veľký rozdiel. A od toho roku 2013 sa hokejbal aj zrýchlil a je určite divácky atraktívnejší. Takže verím, že na tribúnach bude viac divákov,“ myslí si Behúl.
A aké zmeny spozoroval XX-ročný útočník počas uplynulých rokov v slovenskej reprezentácii? „Reprezentačný výber vnímam v prvom rade ako skvelú partiu. Každý je tam kvoli nejakej veci, nikto nemá žiadne maniere. A najmä, každý jeden si tam zaslúži byť. S údivom som na zrazoch sledoval, akí sú šikovní mladí hráči. Hokejbal je na Slovensku veľmi populárny a zaslúžili by si byť v reprezentácii aj iní. Takto to vnímajú aj fanúšikovia. Ale počet miest je obmedzený a vždy je to uhol pohľadu. Za počítačom máme trénerov neúrekom, no na striedačke sú vždy len dvaja a tí majú zodpovednosť. Ja si svoju nomináciu nesmierne vážim, ale je to pre mňa aj zodpovednosť. Dôveru na ihrisku mám potrebu trénerom oplatiť.“
U Behúla to bola aj otázka pripravenosti, pretože myslieť v jeho veku na ešte jedny MS nie je jednoduché. „Vo februári som sa poctivo pripravoval na jarnú časť extraligy a na play off. Navyše nám na jar kondičný tréner reprezentácie Michal Holaza zadal kondičné úlohy, ktoré som plnil. Každý kto ma pozná vie, že či je to letná, zimná, alebo predpríprava, tak rok čo rok idem do toho s plnou zodpovednosťou. Možno aj vďaka tomu som vo výbere druhý najstarší útočník,“ skonštatoval Behúl a dodal: „Z MS sa z uplynulých 9 rokov nosil iba titul. Takže podľa mňa si každý hráč svoju nomináciu zastal. Ak som mal v minulosti nejaké pocity, lebo som sa neprebojoval do konečnej nominácie, tak to boli pocity sklamania, že som nedokázal preukázať schopnosti, ktoré by ma tam dostali.“
Slováci musia na šampionáte zvládnuť nielen ťažkú úlohu favorita, ale aj náročný program, keď zápas budú hrať každý deň. „Iné oproti uplynulým trom šampionátom bude aklimatizácia, verím, že si na časový posun rýchlo zvykneme. Program je nesmierne náročný, tréneri to však vedeli a aj preto sa zamerali na najlepšiu kondičnú úroveň svojich zverencov. Psychicky som na tom dobre. Mám už skúsenosti z MS, síce som aj o 9 rokov šedivejší, ale mám viac vnútorného pokoja a nadhľadu. Ja pevne verím, že túto skúšku zvládneme a že urobíme sebe a hokejbalovej verejnosti opäť veľkú radosť,“ uzavrel útočník Leadersu Ružinov.
Rubrika: Reprezentácia → MS ženy
Pridať komentár