Mali ste nejakú podporu od mesta, alebo iných inštitúcií, alebo ste museli zháňať financie celkom sám?
"Tieto tábory sa dnes robia možno ťažšie ako niekedy, pretože všetci vieme, že veľa peňazí niet. Iba tí najväčší športoví fanúšikovia a sponzori dotujú športy a akcie tohto typu. Ja som tento ročník riešil aj v čase mojej dovolenky na sklonku apríla a mája a dotiahol som ho až po návrate do Francúzska. Čiže som nemal čas ísť "na mesto" a tak som ani nežiadal o finančnú pomoc, Finančnú podporu sme mali minulý rok vďaka CVČ KK, ale tento rok už nie. Mesto nám ale poskytlo bezplatne ihriská, či hokejbalové, futbalove a telocvične. Navyše niektori ľudia z mesta boli naozaj nápomocní. Pred organizovaním tábora nám hrozilo, že ihriská možno budú uzavreté na cele leto, pretože akurát v tom čase sa v Kežmarku menilo vedenie tunajšieho hokejbalu. Takže niektoré veci boli ohľadom organizácie dosť zložité a komplikované, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Ale aby som sa vrátil k odpovedi, mali sme podporu sponzorov, súkromných osôb a ľudí, ktorí tento tábor sponzorovali už niekoľko rokov a k nim sa pridali aj ďalší. Stoja a stáli pri nás počas všetkých ročníkov a za to im veľmi pekne ďakujem."
Deťom teda nič nechýbalo?
"Deti mali naozaj všetko, aspoň dúfam. Od pitného režimu cez čerstvé ovocie, zeleninu, sladkosti, obedy, dopravu, výletu do Tatier, trčiek a medailí, varili sme dokonca aj guláš a mali sme aj tombolu. Na to všetko prispeli okrem sponzorov aj rodičia, ktorí platili zápisné do tábora."
Kemp podporili aj známe športové osobnosti, môžete nám prezradiť ktoré a či ste ich museli dlho prehovárať?
"Ako som povedal, tento kemp sa konal už po piatykrát, takže bola potrebná nejaká zmena a osvieženie. Popri zápase deti versus rodičia, na ktorý prišla hodiť úvodné buly trojnásobná účastníčka zimnej olympiády Janka Gantnerová, sme zorganizovali aj exibičný zápas hokejistov z Kežmarku a okolia proti kežmarským hokejbalistom. Boli pozvaní viacerí skvelí hokejisti a veľké mená ako Lapšanský, Skokan, Svitana, Mlynarovič, Dinda, Takáč, Sidor a ďalší, lenže v tom čase majú hokejisti oddych a tak sú väčšinou na dovolenkách,ale ak by boli doma, určite by prišli a podporili túto skvelú exhibíciu. Som veľmi rád, že napokon prišli hráči ako Ján Brejčák, Pavol Skalický, Denis Godla, Ľubomír Malina, Libor Teplický, či Boris Oravec. Ja som išiel do bránky. Doplnili nás mladší hokejbalisti, majstri sveta z roku 2014 do 20,18 a 16 rokov spolu s trénermi, ktorí mi pomáhali tento tábor zorganizovať. Všetkým veľmi ďakujem."
Aký bol prvotný cieľ a myšlienka pri organizácii tohto kempu?
"Cieľom celého tábora bolo prilákať deti na tábor, ktorý bol viac zameraný na hokejbal, ale i celkovo na šport, pretože deti športovali a ochutnali skoro každý šport. Hokejbal, futbal, obratnosť, atletiku, trošku gymnastiky, florbal, túra, minigolf i mnohé ďalšie aktivity. Tomuto všetkému sme sa venovali, aby sa im páčil celý tábor a neboli vystavené stereotypu. Hlavná myšlienka okrem toho bola prezentovať šikovných ľudí z Kežmarku a okolia, aby deti videli, že šport je cesta a v športe sa dá mnoho dosiahnuť, ak budú poriadne trénovať. Účel exhibície bol jasný, deti mohli získať fotky a podpisy všetkých hráčov, tieto chvíle zostanú pre ne nezabudnuteľné."
Otázka, či chcete v tejto peknej tradícii pokračovať je asi zbytočná však?
"V tejto tradícii sa určite bude pokracovať aj o rok a verím, že aj ďalej. Budeme sa snažiť, aby sa nám podarilo zlepšiť finančné podmienky,či už podporou od mesta i sponzorov. Chceli by sme priniesť ešte lepšie aktivity a akcie. Už teraz nosím v hlave, ako to urobit na budúci rok a máme snahu navštíviť aj ine hokejbalové mestá a veľmoci v mládeži ako napr. Kometu Vrútky, kde majú nádherný komplex. Okrem telocvične napríklad aj kúpalisko. O rok to teda bude určite zasa o niečo lepšie, ale budeme opäť musieť osloviť ľudi, ktori nám dúfam pomôžu. Môžu k nám prísť aj tzv. cezpoľné deti z iných miest."
Aký ohlas mal tento ročník u samotných detí?
"Ja osobne tento tábor hodnotím kladne a pozitívne, čo sa týka organizácie, tak to vyšlo, aj keď sa mnohé veci dajú robiť lepšie určite na tom popracujeme. Mali sme len jedno zranené dievčatko, ktoré nešťastne spadlo a teraz nosí sadru, ale aj to po ošetrení pokračovalo v tábore. Rodičia a ľudia, ktorí videli tábor a exhibíciu naživo, ho hodnotili naozaj kladne. Deti vraj boli spokojné, šťastné unavené (úsmev), ale plné zážitkov. Práve tieto hodnotenia a milé slová nám dodávajú silu do ďalšej práce, naozaj sa to oplatí robiť pre tie detské spokojné tváre a úsmevy. Na záver by som chcel zo srdca poďakovať trénerom a ľuďom, ktorí mi pomáhali na ihrisku i mimo neho, konkrétne Dominikovi Glevaňákovi, Michalovi Tomečekovi, Jakubovi Tóthovi, Tomášovi Saligovi, Ivanovi Kovalčíkovi, Ľudmile Glevaňákovej a Eve Jakubčovej."