V nasledujúcich riadkoch dostane priestor už len tréner SR U16, ale predtým si dovolíme ešte krátky komentár. Ľubomír Liška sa v slovenskom hokejbale objavil v roku 2011, kedy v úlohe asistenta Romana Töröka priviedol mužskú reprezentáciu na domácich MS v Bratislave k bronzovým medailám. Potom presedlal k mládeži a dostal dôveru výkonného výboru, aby sa podieľal na jej rozvoji. V Bratislave v roku 2014 proviedol výber U16 k zlatým medailám na MS, o dva roky neskôr v Sheffielde získal s rovnakou kategóriou striebro. Práca s týmto výberom i výberom do 14 rokov mu sedí, presvedčil o tom opäť aj na Svetovom pohári. 

Hráčov počas štyroch dní koučoval skvelým spôsobom, no u Lišku musíme vyzdvihnúť aj psychologické umenie. Viesť takýto tím nie je jednoduché. Tréner však z hráčov vyžmýkal maximum. Keď bolo treba, zvýšil hlas, keď potrebovali hráči upokojiť, nechal ich. Svoje si povedal až potom. Rôzne hry na utuženie kolektívu vo voľnom čase, videorozbor, správne slová s dôrazom na jednotlivé situácie, toto všetko hráčov posúvalo vpred. Citlivo riešil aj situácie, ktoré si hráči potrebovali rozobrať medzi sebou, najskúsenejším vo výbere dal voľnú ruku pri výbere činností na voľný čas, jednoducho ukázal cit. Pri návrate domov sa nedalo u neho nevšimnúť, ako veľmi ho štve finálová prehra. Tréner Liška prehráva veľmi nerád a to je dobre.    

Čo vám chýbalo, aby ste siahli po zlatých medailách?
"Chýbali nám góly, šance sme na ne mali. S jedným gólom môžeme vyhrať len veľmi ťažko. Hovorili sme chalanom, že musíme držať stredné pásmo, lebo Kanada má formu, ale hovoril som aj to, že nejaké góly dáme. Ale nedali sme."

Verili ste v závere tímu, že otočí nepriaznivý stav?
"Veril som do poslednej chvíle. Vedel som, že musíme byť trpezliví a šanca príde. AJ sme sa dostali, ale súper už betónoval a bolo ťažké sa presadiť. Napriek tomu jeden gól mal padnúť, veľmi ma mrzí, že sa tak nestalo."

Aký súper bola Kanada?
"Bol to maximálne silný súper. Ale vyrovnané tímy boli ešte ďalšie štyri a mohlo to skončiť všelijak. Som rád, že sme to aspoň takto zvládli. Aj zápas Kanady s Českom bol výborný. Kanada si titul zaslúžila, lebo vyhrala finále."

Ako tréner máte s Kanadou bilanciu 1:4, pričom uplynulé štyri zápasy vyhrali práve hráči zo zámoria. Nemáta vás to?
"Myslel som na to, aj chalanom som to hovoril. Je to výzva proti nim hrať, vôbec sa ich nebojíme. Kanada nebola suverénne lepšia. Patrí však spolu s nami do špičky. Verím, že nabudúce to dopadne inak."

Čo vás najviac potešilo počas štyroch dní pri mužstve?
"To, že tí chalani sú takí dobrí, hrajú so srdiečkom. Netvorili sa skupinky, nikto nebol "frajer", nikto sa nad nikoho nepovyšoval. Nie je jednoduché za pár dní dať mužstvo dokopy tak, aby hráči mali v hlavách jasno v tom, že hrajú za Slovensko. Ale podarilo sa nám to. Chalani šampionátom žili. Myslím si, že ak by som mal skladať mužstvo teraz, vyberiem si tých istých."

Neurobili by ste teda nič inak?
"Často si po neúspechu kladiem túto otázku. Ale teraz to neviem. Verím stále, že sme vybrali najlepších. Aj keď aj chalani, ktorí zostali doma, tak by možno mužstvu pomohli inak, možno by niektorí z nich dokázal dať ten rozhodujúci gól. Ale to je všetko iba keby."

V ktorom zápase ste boli najviac spokojný s výkonom mužstva?
"My sme sa zlepšovali od zápasu k zápasu. Najmä v obrannej hre. Po zápase s Kanadou v skupine, kedy sme dostali sedem gólov, sme na to kládli dôraz. Chalanom sme zdôrazňovali, že musia všetci brániť. Vyvrcholením bola asi Kanada vo finále, aj keď gólov nepadlo veľa. Ale finále bolo dôstojné a tento výkon bol najlepší."

Ktorých hráčov by ste vyzdvihli?
"Potešili ma všetci. Potešili ma chalani aj vo štvrtej päťke, hrali aj vo finále. Dostali priestor, lebo si ho vybojovali. Nebáli sa aj niečo vymyslieť. Myslím si, že im to veľa dalo. Potešila ma samozrejme aj spolupráca prvého útoku. V každom zápase bodoval a bolo vidieť, že sú zohratí. Ale niekedy to až preháňali. Mohli sa však k nim pridať aj niektorí ostatní útočníci. Potešili ma aj brankári Dano Ďuris s Paťom Andrisíkom. A nielen výkonmi, ale aj správaním. Vytvorili naozaj perfektnú dvojku. Pomáhali si, neboli konkurenti. Výborný turnaj odohral Dominik Hajas, dalo sa na neho maximálne spoľahnúť. Vyzdvihnem aj Maroša Mešára a Mareka Putalu. Chalani sa nestratili, odohrali perfektné zápasy. Verím, že aj o rok vytvoríme veľmi kvalitný tím."

Odovzdávate teda tento tím do rúk trénerom U18 v dobrej kondícii?
"Myslím, že kostru má naozaj dobrú. Ale treba si uvedomiť, že chalani sú v rizikovom veku. Niekto môže vystreliť, niekto môže poľaviť, alebo dokonca prestať s hokejbalom. Ale je tam pár hráčov, ktorí by mohli tvoriť základ reprezentácie aj do 18 rokov."