Paľová uviedla, že Slovenky gradovali formu od zápasu k zápasu, vyvrcholením bol zápas o bronz proti Češkám. „Podľa mňa určite. Posledné dva zápasy sa nedajú porovnať s tým, čo sme hrali na začiatku. Nevýhoda bola, že sme mali hneď prvé Češky. Podľa sme na nich mali, len sme ešte neboli zohraté,“ povzdychla si opora defenzívy.

Slovenkám však podľa nej pomohlo, že do Kanady dorazili o päť dní skôr: „Bolo to určite lepšie. Zvykli sme si aj na stravu a aj na časový posun. Fungovali sme v pohode už po dvoch dňoch.“

Slovenky na šampionáte zdolali outsiderky z Libanonu i Veľkej Británie, dvakrát zdolali silné Američanky. Nestačili len na Kanadu a Česko, teda na obe finalistky. „Ja si myslím, že najlepší zápas sme odohrali v semifinále proti Kanaďankám, aj keď sme prehrali. Ale výkon bol perfektný, nedá sa porovnať so žiadnym zápasom. Aj o bronz sme hrali dobre, ale už nám chýbali sily a išlo skôr o to, aby sme to udržali a získali medailu,“ myslí si Paľová.

Pre Paľovú to bol tiež iný šampionát, ako kapitánka musela totiž riadiť tím aj mimo ihriska. „Boli sme zo začiatku poskupinkované, potom sme si zvykli. Bolo také iné, ale potom sme tvorili jeden tím a išli sme za jedným cieľom. Kanada bol pre mňa zážitok. Na jednej strane som si to užila, na druhej som bola v pozícii kapitána a nešla som si len zapinkať. Cítila som zodpovednosť a vedela som, že sú nejaké veci len na mne. Ale mám aj zážitky, ktoré mi nikto nevezme,“ uzavrela Paľová.