Dokázal to aj v stretnutí s Českom, keď nebezpečných súperových útočníkov dokázal spoločne so svojimi kolegami vynulovať. Po semifinále sme boli zvedaví na jeho dojmy zo zápasu aj na to, čo očakáva od finálového protivníka, od tímu Kanady.

O postup do finále ste bojovali proti domácemu tímu, pred jeho vlastným publikom. Bolo cítiť v tíme nervozitu či tlak?

Tlak bol obrovský už od začiatku, ale nechceli sme si ho pripúšťať. Vedeli sme však, že českí hokejbalisti sú určite pod väčším tlakom ako my. Predsa len, posledné roky ich zdolávame, či už v príprave alebo na veľkých turnajoch. Vedeli sme, že pod väčším stresom budú oni. Česi na nás vybehli, tlačili nás, ja osobne som nečakal, že budú až tak dominovať. Tento náš tím má veľmi veľké srdce, podarilo sa nám to všetko ubrániť a sme v ďalšom finále.

Slovenská obrana bola opäť bezchybná. V čom vám však Česi robili najväčšie problémy?

V tom, v čom počas celého turnaja. Strieľali veľmi presne z diaľky, všetko to šlo na bránku, išli do brankára. Často používali zákroky, ktoré nie sú v súlade s pravidlami. Museli sme sa s tým vysporiadať, nechceli sme sa púšťať do bitiek a konfliktov. Nikdy neviete, ako to v takýchto zápasoch vyhodnotí rozhodca, mohli sme skončiť na dlhší čas v oslabení. Čomu sme sa napokon úplne ani nevyhli, hoci sme sa o to snažili. Takže v tomto boli najnepríjemnejší a ako hovorím, boli lepší, ako som čakal.

Vás rozhodca vylúčil v závere tretej tretiny na štyri minúty za nebezpečnú hru s vysokou hokejkou. Čo vám vtedy išlo hlavou?

Dúfal som, že rozhodcovia nesklamú a budú to kompenzovať nejakým ďalším vylúčením. Predsa len, štyri minúty do konca dať hráčovi za stavu 0:0 štvorminútový trest je kruté. Čakal som, že si tam vymyslia nejaký faul, napokon z toho bolo šesť hráčov. Som za to rád, bral som to ako jednu z dvoch možností, ktoré musia nastať, aby sme to ešte zvládli. Udialo sa to a bolo to presne to šťastie, ktoré tím potrebuje v ťažkých zápasoch.

V hale bolo viac ako 7-tisíc divákov. Slovenskí priaznivci boli v menšine, ale predsa len, bolo cítiť ich podporu, vnímali ste ich?

Snažil som sa to nevnímať. Z toho hučania hľadiska ma popravde až boleli uši, ale keď raz vbehnete na ihrisko, prestanete vnímať, čo sa deje okolo a sústredíte sa len na to, prečo ste tam. Až na konci pri ďakovačke som videl, že je tam veľké množstvo slovenských fanúšikov a sme im za to vďační.

Vo finále na slovenský tím čaká Kanada, ktorú ste už raz na turnaji dokázali poraziť. Čo bude dôležité v tomto zápase?

Musíme predovšetkým dobre zregenerovať. Kanaďania budú podstatne rýchlejší ako českí hráči, na druhej strane však nepôjdu až tak do brankára. Je to úplne iný súper, sú kombinačnejší. Ja si myslím, že to bude takisto dobrý zápas a dúfam, že sa nám podarí vysporiadať sa aj s týmto súperom. Síce sa hovorí, že dvakrát sa s tým istým súperom neprehráva, ale podľa mňa je to o srdci, o šťastí a dúfam, že to bude na našej strane.