30.6.2015 18:48 Michal Runák /

Slovenský tréner Švajčiarov Tibor Kapánek posunul svojich zverencov na domácich MS opäť o krok dopredu. Aj preto má chuť pri národnom tíme pokračovať. Podľa neho bol svetový šampionát v Zugu tým najkrajším, aký kedy zažil a rovnako aj najvyrovnanejším. Oddychovať bude na Slovensku, Švajčiarsko už ale berie ako druhý domov.

Ako by ste zhodnotili vystúpenie Švajčiarska na MS? 

"Ak sa na to pozriem v konečnom účtovaní, musím byť spokojný. Dokázali sme sa posunúť v tabuľke vyššie oproti minulým majstrovstvám. Odohrali sme vyrovnané zápasy proti Čechom, alebo Kanade či Grécku. Absolvovať osem zápasov za desať dní je veľmi náročné a bolo niekedy vidieť, že nám chýbali sily. Každé mužstvo malo výkyvy, ale takéto turnaje ako majstrovstvá sveta, sú aj o tom."

Švajčiarsko porazilo v príprave dvakrát aj Slovensko, teda čerstvého majstra sveta. Vnímate to aj vy sami tak, že ste urobili veľký krok dopredu?

"Dúfam. Toto bol cieľ, ktorý som si dal po príchode do mužstva. Na posledných MS sme skončili na jedenástom mieste, predtým na deviatom. Švajčiarsky hokejbal patrí na iné miesta. My však trpíme aj na to, že liga sa u nás hrá systémom 4+1 bez ofsajdov a na veľkých turnajoch sa to odzrkadľuje. Tu treba inú taktiku, iný systém. Preto verím, že ľudia, ktorí pôsobia vo švajčiarskom hokejbale sa spamätajú a urobia kroky k tomu, aby sme sa priblížili k medzinárodnej špičke."

Prvý krok k naplneniu tohto cieľa je ten, že vo Švajčiarsku sa údajne bude hrať liga systémom 5+1. Môžete to potvrdiť?

"Áno, údajne sa to schválilo na výbore, ale v tomto prípade to vnímam ako krok späť, pretože hrať sa bude na ihriskách, na ktorých sa hralo doteraz. My nemáme ani jedno ihrisko o rozmeroch 52x26, všetko sú ihriská 48x24 a na takýto systém sú jednoducho veľmi malé. Už pred dvomi rokmi som navrhoval, aby sa hralo systémom 4+1 s ofsajdami, toto je podľa mňa najideálnejší systém vzhľadom na naše podmienky. Uvidíme, čo to prinesie, ale skôr si myslím, že je to krok späť."

Slovenský tréner hovoril o tom, že tieto MS boli najvyrovnanejšie v histórii. Súhlasíte?

"Zažil som svetový šampionát päťkrát ako hráč, dvakrát ako tréner. Musím iba súhlasiť. Také silné tímy, aké boli vo Švajčiarsku, ešte nikde neboli. Všade boli tri -štyri, maximálne päť, ktoré bojovali o semifinále, teraz ich bolo minimálne osem. Priblížili sme sa k špičke, aká je v ľadovom hokeji, dnes aj v hokejbale rozhoduje o úspechu štvrťfinále. A to dokonca už aj pre také mužstvá, ako je Kanada."

Najlepšími strelcami Slovenska na MS boli Skaličania. To vás ako rodáka zo slobodného kráľovského mesta musí tešiť však?

"Samozrejme (úsmev). Ja keď som ešte bol na Slovensku, pôsobil som ako predseda skalického hokejbalového klubu a už vtedy hráči ako Martinusík, Rampáček či Komenda boli výborní a to iba začínali. Skalica je hokejbalové mesto, každý ho tam hrá a na také malé mesto je to naozaj úctyhodné. V mestskej lige je osem mužstiev, čo dáva veľký potenciál aj pre extraligový klub, ktorý už tretí rok hrá o špicu."

Po poslednom zápase Švajčiarska na MS sme vás videli plakať. Boli to slzy na rozlúčku?

"Boli to slzy pod náporom emócií. Zažil som domáce majstrovstvá sveta doma na Slovensku ako hráč, ale toto bolo niečo iné. Diváci vo Švajčiarsku nedávno hokejbal ani nevideli a teraz nás hnala dopredu plná sedemtisícová hala. To bolo niečo neskutočné. Aj keď sme ten posledný zápas prehrali, diváci v stoji tlieskali a rovnako aj kanadskí hráči. To so mnou poriadne "zamávalo". Ja som človek, ktorý dáva emócie najavo a jednoducho to na mňa prišlo."

Znamená to teda, že divácka podpora a skvelé zápasy, ktoré ste odohrali, podporia vaše rozhodnutie zostať na lavičke Helvétov aj naďalej?

"Ešte je skoro o tom hovoriť. My sme vedeli už po tom, keď nám pridelili šampionát, že ak ho bude organizovať náš klub Oberwil Rebells, že to budú najlepšie majstrovstvá v histórii. Každý videl, čo sa tu dokázalo urobiť, nielen okolo samotného šampionátu, ale aj sprievodných akcií. Je úžasné, keď vás takmer plná hala ženie dopredu skandovaním "Hop Schweiz". Pred zápasom s Kanadou sme sa spolu s realizačným tímom rozprávali o tom ako ďalej. Máme chuť pokračovať, ale musíme to prebrať s vedením únie. Nie je to u nás také jednoduché, rozhodneme sa do konca prázdnin. Teraz si doprajeme poriadny oddych."

Ako budete počas leta oddychovať?

"Tri týždne ešte budem pracovať, potom nás čaká trojtýždňová dovolenka na Slovensku. Z nej si však budem musieť odskočiť do Švajčiarska, pretože syn tam bude mať päťdňový hokejový tábor."

Má švajčiarsky hokejbal nejakých nasledovníkov?

"Veď to je ten problém. Aj o tom sme sa rozprávali pred posledným zápasom. Pýtal som sa chalanov, ktorí z nich chcú ešte pokračovať. Traja sa rozhodli definitívne skončiť, jeden brankár a dvaja obrancovia. Tu nie je taký výber a taká základňa ako v Čechách či na Slovensku. Preto je pozitívne, že končia iba traja. Národný tím Švajčiarska má ešte potenciál, sú tu silné ročníky 89-90 a ak na sebe chalani budú pracovať, môžeme sa na MS v Pardubiciach opäť posunúť o krok vpred. Či už pri tom budem, alebo nie."

Pomôže šampionát v Zugu posunúť hokejbal v krajine?

"Jednoznačne áno. Tu v Zugu, ale aj doma v  Oberwile z toho budeme profitovať. Už sa ma rodičia malých detí pýtali, kedy je tréning, že chcú priviesť svoje ratolesti. Hokejbal sa však musí posunúť ďalej nielen iba v našom regióne, ale aj na druhom konci krajiny. Do nového ročníka ligy je prihlásených zatiaľ iba šesť mužstiev a to je trochu problém. Musí sa urobiť väčšia osveta, zväz musí pridať na organizácii a propagácii, musia pribudnúť nové kluby a musí sa zvýšiť konkurencia. Preto verím, že tieto MS tomu pomôžu. Počul som, že aj po MS v roku 2003 v Sierre nastal veľký hokejbalový boom, tak verím, že sa to zopakuje. Napokon, aj kvôli tomu sa to robilo."

Skončili ste ako tréner v Oberwile, čo súkromný život? Zostávate vo Švajčiarsku aj naďalej?

"Je to náš druhý domov, sme tu desať rokov. Deti sem chodia do školy a do škôlky, nemajú problém s jazykom. Život vo Švajčiarsku je lepší ako inde a to nielen v porovnaní s Európou, ale aj so svetom. Je to naozaj špička. Uvidíme čo bude, keď sa deti osamostatnia, či tu zostaneme aj potom, alebo pôjdeme na Slovensko. Ale momentálne, pokiaľ máme s manželkou obaja prácu a zázemie, zostávame žiť tu."