Jozef Minárik sa po zápase s Kanadou s úsmevom pozeral na scénu, ktorá sa okolo neho odohrávala. Počas celého šampionátu spoľahlivo stál na čele výbornej obrany slovenského tímu a ako kapitán doviedol svojich spoluhráčov k zlatému hetriku.

„Prvotné pocity sú ešte zmiešané. Aj keď toto je už náš tretí titul, každý je neopakovateľný. Bola to úžasná partia, stretli sme sa na desať dní a výsledok, ktorý sme urobili, môžu posúdiť fanúšikovia aj všetci novinári,“ hovoril po finále Minárik.

Podľa jeho slov na to, aby si hráči naplno uvedomili, aký úspech dosiahli, bude potrebný istý čas: „Myslím, že tie emócie a všetko naokolo ešte len vypláva na povrch, keď si to všetko poriadne uvedomíme. Zatiaľ sa predovšetkým tešíme z toho, že sme vyhrali ďalšie finále.“

Slovenské mužstvo v šiestich dueloch inkasovalo len trikrát. O tento fakt sa zaslúžila slovenská defenzíva, ideálne poskladaná z mladších a skúsenejších hráčov, spoločne s brankárom Stanislavom Petríkom, ktorý tri razy vymazal súperových útočníkov na nulu. Najviac gólov na šampionáte Slovensku strelila Kanada, vo finále sa tešila štyrikrát, po záverečnej siréne však na tom pramálo záležalo.

Slovenský tím totiž vsietil o dva góly viac. So skórovaním začal už v devätnástej sekunde a v priebehu pár minút pridal ďalšie dva presné zásahy. „Je to trochu nebezpečné, viesť hneď na začiatku o tri góly. Môže to totiž spôsobiť istý psychický útlm, navyše Kanada sa jedným – dvoma gólmi ľahko dostala do tempa. Potom sa už hra vyrovnala. Kanaďania mali aj silnejšie chvíľky, ale v tretej tretine už im asi došli sily, tam sme ich už pretlačili,“ opisuje slovenský zadák gólový priebeh finále.

Nízky počet inkasovaných gólov v priebehu celých majstrovstiev sa odrazil aj na výsledkoch, Slovensko prešlo turnajom bez straty bodu. Šampionát sa v tomto značne líšil od toho pred dvoma rokmi, keď sa mužstvo v základnej časti trápilo. Kapitán majstrov sveta ich však veľmi porovnávať nechcel: „Každá hra je iná. Nula v kolónke prehier je výsledok trénerov, taktiky a toho, ako hráči pristupujú k nej i k samotnému zápasu. A samozrejme, je to aj o srdiečku lebo všetci sme chceli bojovať za Slovensko. Srdiečko bolo najrozhodujúcejším faktorom.“