Ako vnímate fakt, že ste sa vo veku 24 rokov stali Osobnosťou Kysúc za uplynulý rok?
Tie pocity sú neuveriteľné, neopísateľné. Bolo tam veľa emócií, mal som slzy na krajíčku. Vnímam to ako veľký úspech nielen pre mňa, ale aj pre celý slovenský hokejbal. Som veľmi rád, že som mohol náš šport reprezentovať na takomto spoločenskom podujatí. Som za to všetko, čo sa deje, vďačný a verím v podobné výsledky aj do budúcnosti. Tento úspech by som rád venoval celej svojej rodine, ktorá ma od malička podporuje v tom, čo robím a, samozrejme, mojej priateľke Saške.

Ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli o ocenení?
Bol som milo prekvapený a šokovaný. Pani z Kysuckej kultúrnej nadácie mi zavolala v strede pracovného dňa. V tej chvíli som si povedal, že všetko, čo robím, má zmysel a je to docenené. Toto ocenenie mi dáva motiváciu do ďalšej práce a do tréningu.

Je to istým zadosťučinením za všetky tie odtrénované roky?
Určite áno! Makal som dlhé roky, potil som na tréningoch krv, aby som takéto niečo dokázal. Stálo ma to veľa fyzických aj psychických síl, ale môžem povedať, že sa to oplatilo. Oplatilo sa makať, pracovať na sebe a zlepšovať sa, pretože som sa stal Osobnosťou Kysúc za športovú činnosť v roku 2017.

Keď si spomeniem na začiatok minulej sezóny v drese Považskej Bystrice, tak musím povedať, že veľa ľudí nechápalo, prečo ten hokejbal vôbec hrám, načo to robím, keď za to nemám žiadne peniaze...

A práve pre okamihy, keď sme sa stali majstri sveta v hokejbale po tretíkrát v rade, štvrtýkrát celkovo, kvôli tomuto oceneniu Osobnosť Kysúc... Tu je moja odpoveď, prečo to robím.

Rok 2017 bol pre vás majstrovským, stali ste sa prvým seniorským hokejbalistom z Kysúc, ktorý vyhral MS. Bol to najlepší športový rok vo vašom živote?
Jednoznačne áno! Najskôr titul majstra sveta v hokejbale, potom titul v Kysuckej hokejbalovej ligy a aby toho nebolo málo, tak aj titul v Žilinskej hokejbalovej ligy. Neviem, či sa mi podarí takéto niečo zopakovať, ale môžem povedať, že urobím všetko pre to, aby tento rok bol úspešný tak, ako ten minulý.

Ako momentálne vyzerajú vaše dni? Sviatky skončili, začína tvrdá zimná príprava?
Po poslednom jesennom zápase som ešte v rámci zábavy chodieval hrávať s kamarátmi florbal. Po sviatkoch som si dal týždeň oddych od všetkých športových aktivít. Prípravu na novú sezónu som odštartoval od Nového roka. Dvakrát týždenne mám crossfit, dvakrát týždenne florbal a aspoň raz do týždňa mám boxerský tréning. Koncom januára nám začína tímová príprava v Považskej Bystrici.

V Považskej Bystrici pôsobí aj Žilinčan Samuel Gabčo či Tomáš Bajánek, ktorý je takisto z Kysúc. Obaja dostali pred mesiacom pozvánku na reprezentačné sústredenie juniorov. Sledujete ich výkony, mohli by ísť vo vašich stopách?
Oboch chalanov sledujem na tréningoch i v zápasoch. Tomáš aj Samo sú veľmi šikovní, dôkazom toho bola aj ich nominácia na juniorský zraz reprezentácie. Ak budú na sebe tvrdo pracovať, určite si ich tréneri vyberú aj na ďalšie zrazy.

Aké sú vaše najbližšie ciele, či už osobné alebo s tímom Považskej Bystrice v HEL?
Považská Bystrica zimuje na prvej priečke. Chcem, aby sme aj na jar pokračovali vo výkonoch, aké sme predvádzali počas jesene. Aby sme prešli prvým kolom play-off, ďalej sa už uvidí. Veď play-off je úplne iná súťaž ako základná časť.

Osobne si želám, aby sa mi darilo v rozbiehajúcej sa trénerskej kariére v MM Aréne v Krásne nad Kysucou. Chcem sa učiť nové trénerské metódy a zdokonaľovať sa. Verím, že aj s mojím prispením vychováme budúce hviezdy ľadového hokeja.

Foto: Vladimír Adámek, René Lazový, archív L.P.