Na úvod jednoduchá, no ťažká otázka. Prečo sme nezískali medailu?
„Pretože sme neuspeli s Gréckom.“

A prečo sme neuspeli s Gréckom?
„Pretože napriek tomu, že sme mali dobré mentálne nastavenie na ten zápas, tak napriek tomu nám ušlo prvých osem minút zápasu. A potom sme boli nútení dať všetko do toho, aby sme vyrovnali a zachraňovali sme ho osem minút pred koncom. Potom sme si rozoberali, či sme sa zbytočne nenaháňali, ale ak by sme uspeli, možno by sme si hovorili, že je dobré, že sme neprestali. Ale išli sme veľmi vysoko, prepadli sme a dostali sme gól z prečíslenia. Ale nemyslím si, že sme mali na niečo čakať. Ak by  sme mali brankára, o ktorom som presvedčený, že vychytá všetky nájazdy, tak by sme mohli hrať na remízu. Ale neviem o tom, že máme takého brankára.“

Takže chyba sa stala na začiatku?
„Grécko je veľmi oduševnené ak vedie, takže to my sme mali vyhrávať. Ukázalo sa to aj v zápase o 5. miesto, Taliansko je podobné Grécku. Ak vedieme, tak miera súpera, jeho snaha a motivácia klesá. Takže tu sme urobili chybu. Ale ak by sme hrali s Gréckom desaťkrát, tak vyhráme osem zápasov. Žiaľ, toto bol ten zápas, kedy sme prehrali.“

Nemali ste k dispozícii hráčov, ktorých ste si vybrali. Aký to malo vplyv na celkové vystúpenie tímu?
„Troch som nemal kvôli zraneniu a jedného pre trest. S nimi by sme určite postúpili do semifinále, o tom som presvedčený. A play off je otvorené. Ale napísal som aj odporúčanie do budúcna, že v sezóne, kedy sú MS, by mal byť model súťaže nastavený tak, aby mohol reprezentačný tréner ešte niečo robiť. Napríklad vyskúšať hráčov, ktorí vystrelili v play off. Lebo pri súčasnom modeli sa to nedá.“

Máte na mysli Gašpara?
„Nielen neho. My takého hráča reálne nemáme kde vyskúšať. A my sme už niečo trénovali od septembra a nedá sa robiť nejaký systém, keď sa na poslednú chvíľu zmení nominácia. Musíme variť z toho, čo máme. Štyri MS to nevadilo, teraz to žiaľ vadilo.“

Hráčom ste po zápase povedali, že si za nimi stojíte. Je to tak aj teraz s odstupom času?
„Mohli sme mať lepších hráčov, ale tí, ktorí nevidia zápasy na MS a nevidia konkurenciu, tak zbytočne budú hodnotiť, že tam mohol byť ten a ten. Oni nevidia, že s niektorými hráčmi, ktorí majú kvalitu v lige, tak by boli v piatom zápase na MS úplne ´hotoví´. Nevládali by hrať piaty zápas v takom tempe. Takže niektorí nás síce osočujú, že pomaly tomu nerozumieme, ale kládli sme dôraz na to, že potrebujeme hráčov s lepšou kondíciou, hoci sú možno aj menej šikovní ako iní. Ale každý kto videl zápasy v Montreale musí chápať, čo je dôležité. Hralo sa v neskutočne rýchlom tempe. A my sme nemali šancu konfrontovať sa s týmito tímami tri roky. A teraz  sme videli, že sme hrali rýchlejšie ako na MS v Košiciach, ale konkurencia hrala ešte rýchlejšie. A to sme zistili až v Kanade. To bol pre nás veľký poznatok a aj to, že ak je niekto hviezdou v lige tak to neznamená, že bude hviezda na takomto fóre, kde mu nikto nedá čas. Potrebujeme rýchlostné typy a to, aby sme v takom tempe odohrali všetky sústredenia a možno nejaké prípravné zápasy. “

Hneď po štvrťfinále ste oznámili hráčom, že končíte. Čo vám išlo hlavou?
„Človek premýšľa nad kadečím. Ale moje rozhodnutie bolo logické. Po prvý raz sme nezískali medailu, takže si myslím, že to bolo prirodzené. Možno sú ľudia, ktorí budú šikovnejší a pripravenejší a vrátia nás do prvej trojky. Ja netvrdím, že iba ja to viem robiť. Možno aj hráči, ktorí teraz skončili, ma môžu nahradiť. Videl som, že nálada bola postavená tak, že sa zabudlo, že sme pred tromi rokmi vyhrali a teraz nám pomaly písali, že to nevieme robiť. Mne sa v takejto nálade nechce robiť úspech sa nedocení a pri neúspechu nám to bude niekto dokola omieľať. Veľa ľudí si neuvedomuje, koľko veľa náhod nám pomohlo pri predchádzajúcich tituloch.“

Takže tie predchádzajúce tituly vnímate ako malý zázrak?
„Samozrejme, že to tak je. Čechom taká séria skončila v Pittsburghu, keď vypadli s Portugalskom, Kanade v Plzni keď vypadli s USA vo štvrťfinále. Mimochodom prezident ISBHF George Gortsos mi prezradil, že oni keď vtedy vypadli, tak v zápase o 5. miesto vyhrali 9:0 ako my (úsmev). Mne sa pri tomto vynárajú spomienky, ako sme hrali fantasticky na MS v Pittsburghu (2005 pozn. red.) a chýbalo nám to, že sme nevedeli lepšie emočne zvládnuť semifinále a boli sme veľmi unavení vo finále. Takže keby to bolo inak, tak sme mohli vyhrať, inde sme zasa mohli prehrať. Keď si pospomínam, ako chalani hovorili, že za éry Jožka Ďurisa sa to veľakrát na niečom zlomilo... Napríklad finále MS 2015 v Zugu, kedy mohli Američania niekoľkokrát rozhodnúť v predlžení, alebo keď som videl na MS 2017 v Pardubiciach semifinále s Českom. To nebolo o tom, že sme všetkých valcovali. A že sme vypadli s Gréckom? To je presne tak, ako keď niekto bude znevažovať, že Rybakinová teraz vyhrala Wimbledon a pritom ju nevideli hrať. Veď tí ľudia nevideli ako hrajú Gréci ani iní. O Haiti vedia len to, že tam bolo zemetrasenie, ale ako vedia hrať, to netušia. Takže to sú také zbytočné hodnotenia. Preto som aj povedal v rozhovore, že šok je to, že sme dokázali štyrikrát po sebe získať titul a nie to, že sme vypadli s Gréckom v zápase, v ktorom sme boli lepší. Ale nerozhodol dlhý úsek, v ktorom sme boli lepší, ale ten kratší, počas ktorého sme dostali góly.“

Teraz sa bude  hľadať váš nástupca. Kto by to mal byť?
„Podľa mňa to môže byť každý, kto má chuť hlavne niečo dosiahnuť. Veľa vecí ti nevyjde, ale musíš mať chuť pracovať, nesmie ťa nič odradiť. A najmä to nedať najavo. Kto má chuť a znalosti, tak každému budem držať palce. A každému pomôžem. Ja necítim nejakú krivdu. Tréner Čechov Mašík v Košiciach neuspel, skončili štvrtí, ale zväz ho podržal. A teraz sa ukázalo, že to bolo dobré rozhodnutie. Možno by sa to dalo aj teraz. Ale to je ťažké a ak sa im to nepáči tak v poriadku. Mňa zarazili aj veci, ktoré sa diali po oznámení nominácie. Neviem, či je cesta to, že by dve formácie urobili tréneri a ďalšie fanúšikovia, keď o tom chcú tak rozhodovať. Každý tréner si má robiť podľa svojho. Má na to kompetenciu, je to náš výber. My nemáme model ako kanadskí hokejisti, že hráčov vyberie generálny  manažér a tréneri ho musia trénovať. Neviem, či by som v takomto prípade chcel robiť trénera, ak by to nebol môj výber. Ale ja som sa rozhodol, vybralo som si tých, ktorým som veril. Takže nový tréner by nemal vyjsť každému v ústrety, ale mal by trvať na svojom.“

Ale pri klube zostanete však? Nestratili ste chuť?
„Ak dostanú priestor noví tréneri, ja sa neskôr môžem pokúšať o to, aby som sa ním stal opäť. Ja teraz nemám dôvod hnevať sa. Všetci nám vyšli v ústrety, podmienky boli skvelé a všetko bolo v rámci možností. Boli sme na dvoch výjazdoch, mali sme kondičného trénera. Možno bude mať nový tréner inú predstavu. Ja budem rád, ak nový tréner bude mať chuť niečo s tým urobiť a čím viac kandidátov tým lepšie.“

Na záver sa spýtam na partiu, viackrát ste ju počas MS kvitovali. Aká teda bola?
„To sú také veci... Ja som veľmi senzitívny človek a pospájal som si, keď som videl, kto sa s kým fotí. To boli neuveriteľné veci. Že si našli cestu k sebe hráči krížom krážom. Fungovalo to naozaj neskutočne. Na recepcii večer, alebo keď sa išli povzbudzovať dievčatá. Bolo tam všetko, čo patrí do kabíny. Nemali sme sólo jazdca, hoci sme mali aj introvertov. Ale inak to bolo skvelé a bol som z toho nadšený. Ďalšia vec, že bratia Gajdošovci, Filip Bobál, Filip Simon a Matúš Korbáš, to je päť mladých hráčov do 23 rokov, ktorí môžu byť na ďalších MS, lebo hrali výborne. A z toho sa teším.“