Mužská výprava sa totiž musela zaobísť bez maséra Ľubomíra Baku, ktorého administratívny lapsus nepustil do zámoria. Džačovský tak musel byť k dispozícii okrem žien aj mužom. „Nebolo to až také náročné, aké som si spočiatku myslel, že to môže byť. Mňa potešilo, že som mohol byť pri ženách, aj pri mužoch, lebo medzi oboma tímami bolo veľa rozdielov. Muži sú muži, sú silnejší, rýchlejší a inak fungoval ich tím a inak fungoval tím žien. Bolo to náročné fyzicky, ale psychicky to bolo super,“ povedal nám o svojich prvotných pocitoch.

Aj tie konečné napokon boli dobré: „Vrátil som sa s dobrými pocitmi. Bol som smutný, že muži nedosiahli na  medailu, ale ženy ma po prvých zápasoch veľmi potešili. Lebo zo začiatku to vyzeralo, že medaila nebude. Ale obe výpravy mali super partiu.“

A s kým sa mu teda pracuje lepšie? „Je mi to jedno, ale predtým som spolupracoval s basketbalistkami Banskej Bystrice. Vedel som, čo ma čaká so ženami. Ale keď som bol s mužmi, musel som prehodiť. Ale bola to skvelá skúsenosť ,“ dodal Džačovský.

Smerom k fyzioterapeutovi vyslali spätnú väzbu nielen muži. „Spätná väzba prišla aj od báb. Bezo mňa by vraj turnaj nezvládli. Takže mám nárok chodiť s nosom dohora,“ povedal so smiechom.

Keďže sa osvedčil, je veľmi pravdepodobné, že sa na MS ešte pozrie. „Bolo by mi jedno, či s mužmi, alebo so ženami. Ide hlavne o kolektív, a ten bol fakt skvelý. Ak príde ponuka, tak ani neváham, idem hneď,“ uzavrel.