Peter Kapralčík: S deťmi je to zábava, s mužmi zodpovednosť
"Keď ružinovský tréner Tomáš Hirkala musel pre zranenie odísť, začali ma ešte pred Vianocami presviedčať, aby som nestál na tribúne, ale nejaké skúsenosti odovzdal aj im," hovorí v rozhovore pre hokejbalplanet.sk Peter Kapralčík.
Nie je typom trénera, ktorý na hráčov kričí. Na striedačke má rád pokoj a keď chýba jemu osobne, vyťahuje autíčko. K tímu ŠHBK Ružinov prišiel po jesennej časti a napriek nevýhodnému postaveniu v tabuľke sa s ním ešte snaží zabojovať o play-off. Tréner Peter Kapralčík.
Ako sa zrodila myšlienka, že by ste mohli trénovať Ružinov?
"V Bratislave som už od októbra kvôli práci. Syn hráva za Ružinov, zvykol som ho vozievať na tréningy a jeho spoluhráči vedeli, že som kedysi trénoval. Keď ich tréner Tomáš Hirkala musel pre zranenie odísť, začali ma ešte pred Vianocami presviedčať, aby som nestál na tribúne, ale nejaké skúsenosti odovzdal aj im."
Nebolo náročné prísť k mužstvu uprostred rozbehnutej sezóny?
"Bolo to ťažké. Tím bol na niečo zvyknutý, navyše, každý tréner má svoju taktiku, svoje postavenie hráčov a podobne. Jednoducho, každý má svoj systém. Ťažko sa do toho vstupovalo, ešte ani teraz nie sú všetky veci doladené tak, ako by som si predstavoval ja."
Čo sa týka spomenutého systému: museli ste sa prispôsobiť tomu, čo platilo dovtedy alebo ste sa snažili presadiť vlastný systém?
"Povedal by som, že oboje. Niektoré veci som nechal, pretože ich považujem za dobré a nemám dôvod ich meniť. Iné zas neboli podľa mňa dobré, tak som ich začal meniť na svoje. Prinieslo nám to ovocie, napríklad v bránke nám to však stále nejde úplne podľa predstáv. Keď hráme dvanásti proti súperovi, ktorý hrá na tri – štyri päťky, tak kondične odídeme. Neudržíme ten stav, ktorý by sme chceli. To sa ukázalo aj nedávno v Kežmarku, keď sme vyhrávali 4:2 a napokon sme prehrali 4:5. Aj keď po nájazdoch, ale prehrali."
Tesne po vašom príchode k ŠHBK Ružinov ste avizovali, že vaším cieľom je postúpiť do play-off. Tabuľka je však nabitá, najmä o posledné postupové pozície sa bude ešte veľmi bojovať...
"Nezáleží vždy len na trénerovi. Ja sa maximálne snažím, musia však chcieť aj chlapci, nielen ja. Je to aj o prístupe hráčov. V Ružinove nie je ani tak kvantita, ako veľká kvalita hráčov. Ja som v hokejbale trinásť rokov a pamätám si, že v Ružinove bola vždy kvalita. A vždy tu aj bude. Ružinov mal najväčšie problémy na začiatku tejto sezóny a v polovici súťaže sa to už ťažko doháňa. Tento víkend však chceme jednoznačne vyhrať a to posledné kolo tiež."
V Bratislave sú tri extraligové kluby. Badať to aj na záujme mladých hráčov, že si skutočne môžu vyberať, kam pôjdu?
"Ťažko povedať. Len Ružinov má extraligovú devätnástku a tých, čo majú istú kvalitu, si už pomaličky sťahujeme k mužom. Aj keď vybehnú len na jedno – dve striedania, ale už vedia, že majú veľkú šancu a záleží len na nich, ako sa k tomu postavia. Neviem o tom, že by ostatné kluby nejako ťahali mladých. Jedine Ružinov sa snaží mladých chalanov ťahať k tomu, aby hrali hokejbal na úrovni extraligy."
V čom je okrem prístupu k mladých hráčom ešte rozdiel medzi Ružinovom a ostatnými bratislavskými klubmi?
"V Považskej Bystrici som trénoval šestnástku aj devätnástku a „topinky“ som si vyťahoval k mužom. Tu chalanov z devätnástky veľmi nepoznám a len na odporučenie Dušana Danka konkrétneho hráča vyskúšam a následne sa dohodneme, či bude hrávať aj s mužmi alebo nie. Ostatné kluby nemajú svoju mládež a stáva sa, že sa snažia týchto hráčov preťahovať k sebe."
Aké to je, trénovať vlastného syna?
"Túto otázku som už dostal viackrát, ešte keď som trénoval v Považskej Bystrici alebo keď sme chodili na reprezentačné zrazy. Je to náročné, pretože vždy je tam ten rodičovský pud , že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Ale vždy, keď sme sa ocitli v jednom tíme, bral som to tak, že po ihrisko sme otec – syn a na ňom je to rovnaký hráč ako všetci ostatní."
Takže nie je ani uprednostňovaný, ani si nemusí dávať pyramídy navyše?
"Nie. Napríklad aj teraz, keď sme išli do Kežmarku, dostal štyridsiatky horúčky. Povedal som mu, že nikam nejde. Aj keď chcel ísť. Ako rodič nebudem riskovať, že odohrá dva zápasy pod antibiotikami a stane sa mu niečo so srdcom alebo pľúcami."
Lepšie sa vám trénovalo pri mládeži alebo pri mužoch?
"S deťmi je to zábava, s mužmi zodpovednosť. U detí začnete sezónu s tridsiatimi piatimi a skončíte s dvanástimi. U mužov začnete s tridsiatimi a skončíte s tridsiatimi piatimi. Je to o niečom inom. U detí vidno, ktorý chlapec má talent a môže hrať prakticky s hocikým a ktorého môžem nechať pokojne doma a nič sa nestane. V mužskom tíme sú potrební vždy všetci."
Keď práve nie ste v práci, na tréningu či na zápase, ako trávite voľný čas?
"Mám také svoje hobby, venujem sa RC modelom. Mám polmetrový mercedes, stále ho vozím v kufri a používam ho najmä vtedy, keď mám strašné nervy. Nerád totiž kričím na ihrisku. V Ružinove som zaviedol systém, ktorý som mal aj predtým v Považskej Bystrici: pohoda na striedačke. Žiadne nadávky, žiaden krik. Povedzme si to v šatni po zápase, ale nie počas zápasu. Myslím, že chalanom sa to celkom páči. Nuž a ja keď som vytočený, vezmem si toto autíčko a idem si zajazdiť. V Považskej už vedeli, že keď ja vytiahnem autíčko, tak musia prestať. Musím sa však priznať, že tu som ho ešte nevyťahoval."
Viete odhadnúť, aké budú vaše ďalšie hokejbalové kroky po sezóne?
"Teraz je ešte skoro, hovoriť o tom. Bude záležať od vedenia klubu, či bude mať záujem o ďalšiu spoluprácu. Dohodli sme sa totiž len na tejto sezóne. Nepovedal som, že ostanem aj do ďalších sezón. Zatiaľ mám pri mužstve bilanciu 4 výhry – 4 prehry. Ťažko mi je však teraz súdiť, čo bude ďalej."
Rubrika: Slovensko → Extraliga Seniori
Pridať komentár
