Tohtoročnú sériu mládežníckych Mamut Cupov ovládli vrútocké výbery. Zo siedmich turnajov v jednotlivých vekových kategóriách vyhrali päť (U8, U10, U12, U14 a U18) a ku kolektívnym triumfom pridali aj viacero individuálnych ocenení. Miroslav Daubner, ktorý má vo Vrútkach pod palcom hokejbalovú mládež, nám prezradil, čomu klub vďačí za výborné výsledky a priblížil aj hokejbalové dianie v areáli pri Sokolovni.

„Okrem množstva práce, ktorú sme odviedli, je náš úspech podmienený aj spoluprácou s martinským Medokýšom. Viem, že mnohí ľudia vnímajú Vrútky a Martin úplne oddelene. Lenže my sme jedna lokalita, oddelená akurát značkou, u nás je to jedine o tom, že sa rozhodujeme, kam pôjdeme na poštu, či pred alebo za značku,“ vysvetľuje vrútocký tréner vzťah dvoch hokejbalových bášt z Turca.

Spoluprácu s Martinom si pochvaľuje. Deti majú vďaka nej o motiváciu navyše, v zápasoch proti najbližšiemu súperovi sa chce každé predviesť, z čoho neskôr oba celky profitujú aj na celoslovenskej úrovni. „Pre nás je obrovskou výhodou, že je tu Peťo Šavol a Medokýš. Sme dve skupiny, ktoré sa venujú deťom, navzájom sa konfrontujeme, hrávame prípravné zápasy, robíme si tréningové kempy. A úspechy sa zjavujú na oboch stranách. Aj tento rok sa medzi nami na Slovenských pohároch neraz rozhodovalo v jedinom zápase. My sme boli tentoraz tí šťastnejší a získali titul, oni skončili strieborní či bronzoví. V minulosti to však bolo aj naopak, oni takisto triumfovali. Takže aj keď je medzi nami konkurencia, je zdravá a pozitívna, posúva nás ďalej.“

Miroslav Daubner je jedným zo zakladajúcich členov súčasného klubu Kometa Vrútky. Spoločne so skupinkou nadšencov, do ktorej patril napríklad aj tréner reprezentačnej „osemnástky“ Zdenek Jurčák, sa pustili do renovácie niekdajšieho hádzanárskeho ihriska, z ktorého sa im postupne podarilo vybudovať dôstojný domovský stánok.

„Začali sme v roku 1999 s tým, že sme sponzorsky kúpili dresy a vytvorili tréningový proces pre jeden tím. Už počas opravovania ihriska však za nami prišiel pán s malým chlapcom a opýtal sa, či robíme niečo aj pre deti. Od roku 2001 sme vytvorili dostatočný priestor aj pre mládež a deti postupne pribúdali. Najskôr sme urobili pre žiakov do 16 rokov okresnú ligu, potom regionálnu a neskôr sme na Slovenskej hokejbalovej únii debatovali s kompetentnými, že nášmu športu chýba generačný systém. Z týchto rozhovorov napokon vzišli celonárodné juniorské extraligy,“ spomína Miroslav Daubner na začiatky mládežníckeho hokejbalu.

S vďakou hovorí aj o domácom ihrisku, ktoré podľa jeho slov takisto prispieva k vrútockým úspechom: „Momentálne nie sme podporovaní mestom ani školami, platíme si nájmy, výstavbu, rekonštrukcie aj údržbu. Vďaka tomu naň môžeme ísť hocikedy, športovú prípravu si teda určujeme iba podľa seba. Keď chceme odohrať prípravný duel a zoženieme súpera, môžeme tam ísť v ktorúkoľvek hodinu. Je obrovskou výhodou, že ten štadión máme k dispozícii 24 hodín denne.“
 

Počas sezóny sa vo Vrútkach mládežníckym družstvám venuje predovšetkým trojica trénerov v zložení Miroslav Daubner, Marián Hutka a Tibor Bašťovanský. V období Mamut Cupov však každá kategória „vyfasuje“ vlastného kormidelníka, ktorý ju pripravuje a vedie na Slovenskom pohári: „Viacerí z nich sú aktívni hráči. Je tam napríklad Tomáš Ruttkay, ktorý pôsobí aj pri slovenskej osemnástke, či Braňo Hlaváč a Tomáš Vidlár, chlapci, ktorí u nás začínali ešte ako malí a dnes majú v športovej oblasti vysokoškolské vzdelanie. Toto sú ľudia, ktorí majú nielen skúsenosti z najvyššej seniorskej súťaže, ale aj predpoklady, aby s tými deťmi pracovali. Počas sezóny sú s nimi podľa toho, ako im to vyjde, pred spomínanými turnajmi však s nimi pracujú už len oni.“

Mimoriadne vydarenú sezónu má za sebou družstvo U12. Vyhralo nielen Mamut Cup, ale aj extraligu vo svojej vekovej kategórii. Okrem hráčov však Miroslav Daubner chváli aj prístup ich rodičov: „Je to vydarený ročník. No nie je to len o tom, že chlapci sú šikovní. Zišla sa tu aj veľmi silná skupina rodičov a to nielen v U12, ale aj v U10 a U14. Lebo dieťa nebude robiť nič, pokiaľ mu na to rodičia nevytvoria priestor. My si svoju prácu robíme vždy, dôležité však je, že sa naša snaha stretáva so záujmom druhej strany. Iste, tí hráči už sú vďaka tréningovému procesu silnejší, lepší. Ale je to aj o tom, že majú aktívnych, zainteresovaných rodičov. Pretože keby oni nechceli, naša práca by bola zbytočná.“

Vďaka kvalitnej práci s mládežou sa Vrútky nemusia báť ani o seniorský tím. Práve to, že kostra mužstva býva v Komete zložená z vlastných odchovancov, by sa dalo označiť za jednu z hlavných myšlienok filozofie tohto klubu. „Čo sa týka uplatnenia v seniorskom tíme, tam hovoríme o skupine približne pätnástich ľudí. Ale desiatky našich niekdajších hráčov pôsobia v mestských ligách, veľké množstvo z nich nejakým spôsobom ostalo pri športe. Deťom chceme poskytnúť najmä všestranný tréningový proces, bazírujeme na tom, aby mali rozvinuté vnemy.

Aj teraz máme v letnej príprave už mladých hráčov z kategórii do 16 či do 18 rokov ako Janko Sahul, Dominik Dadaj, Andrej Farbák či Dávid Babinský. Už tento rok boli schopní potrápiť aj starších súperov a je pre nich dôležité, aby boli obklopení staršími, skúsenejšími hráčmi. Chceme, aby deti mali víziu, aby videli extraligových hráčov, ktorí by boli pre ne vzormi. Nikdy sme sa nenaháňali za hráčmi kvôli snahe o zisk titulu. Ak sa u nás objavil niekto z iného mesta, bol to jeho osobný záujem. Netvrdím, že sa nechceme uchádzať o titul majstra republiky. Možno niekedy v budúcnosti sa nám ho podarí získať touto prirodzenou cestou.“