"Vtedajšia nominácia na samotné majstrovstvá sa nerodila ľahko, po dlhom čase sa malo ísť na MS za more a tak sme mali s trénerom Ďurisom skutočne ťažkú prácu, vybrať z požadovaných kandidátov to najlepšie. Chalani prejavili na zrazoch skutočne veľkú túžbu, dostať sa do St. Johns a najťažšie chvíle pre nás boli pri konečnom zužovaní kádra. V tej dobe si totiž chalani všetko platili z vlastného vrecka čo sa týka zrazov a stálo ich to nemálo financií, no v konečnom dôsledku sme myslím vybrali dobre, čo sa ukázalo neskôr," začal na úvod Peter Jurošek. Ďalej však už nechajme priestor jeho spomienkam.

Príbeh 1: Starosti s nomináciou
Konečnú nomináciu sme museli na poslednú chvíľu zmeniť, jednalo sa o porušenie životosprávy zo strany jedného z hráčov a na jeho miesto sme povolávali na poslednú chvíľu iného kandidáta. Bolo to prvý a posledný krát, kedy sa mi stalo v mojej trénerskej kariére niečo podobné...

Príbeh 2: Som v Kanadééééé
Keď sme prileteli do Toronta /bolo tam medzipristátie/, jeden nemenovaný hráč z Martina behal po letisku a vykrikoval - Som v Kanadéééé, som v Kanadéééé - miestni mali z neho riadnu atrakciu a aj my sme sa dobre zasmiali...

Príbeh 3: Veľryby
Dostali sme ponuku na výlet na veľrybárskej lodi - vraj či si nechceme pozrieť veľryby v prírode /trošku sme sa ostali prekvapení, keď sme sa pýtali posádky, kedy ich naposledy videli, len na nás žmurkli a pokrčili plecami/. Nemali sme veru veľkú chuť si tento trip zaplatiť, keďže to nebolo lacné, no asi po hodine plavby sme aspoň pre mňa videli jeden najkrajších zážitkov a to bola veľrybia mama s mláďaťom. Asi vedeli, že sme z krajiny bez mora a tak sa pred nami predvádzali jedna radosť - dokonca aj námorníci nechali prácu a potľapkávali nás po pleciach, že si to máme užiť, že takéto divadlo ani oni dlho nevideli...Keď šli následne do St. John´s muži, boli na tej istej plavbe, no po veľrybách nebolo vidu ani slychu... Ďalším zážitkom z lode boli ľadovce, okolo ktorých sme plávali - len taká zaujímavosť, len 584 km odtiaľ do jedného z nich vrazil Titanic.

Príbeh 4: Kuchár Jožko
Bývali sme v takých domčekoch, ktoré boli vskutku dobre zariadené, bola tam kuchyňa, velká obývačka a tri izby. My sme bývali s trénerom Ďurisom a Kamilom Podhorským, ktorého počas takmer celých MS boleli zuby a toľko ibalginu, čo vtedy zjedol som ešte nevidel. Stravu sme si museli vtedy my aj hráči platiť sami, čo bolo hlavne pre chalanov dosť náročné - ich menu tvorili väčšinou špagety a cestoviny všetkého druhu, no my sme to mali v tomto smere podstatne lepšie - ako veľký kuchár sa ukázal Jožko Ďuris, ktorý nám ako špecialitu pripravoval krevety /naučil sa to počas jeho pobytu v Kanade u sestry/ a môžem povedať, že krevety milujem dodnes! Keď zacítili napr. Jaro Mihál s Ľubenkom Jankovičom, že sa u nás varí, hneď boli pripravení s taniermi, veru, Jožko, klobúk dole.

Príbeh 5: Pakistan
Pakistan. Pre mnohých krajina v srdci Himalájí, pre nás to bol jeden zo súperov, ktorí boli vskutku exotickí...Už si ani nepamätám, koľko sme im naložili, no mám s nimi viacero vtipných spomienok. Jednou z nich bola tá, keď Milan Glevaňák prišiel v svojej rokmi opotrebovanej výstroji za ich brankárom, ukázal najprv na svoju a potom na jeho výstroj a lámavou kežmarskou angličtinou mu vraví: ČENDŽ? Ďalším bola spoločná cesta školským žltým busom známym zo Simsonovcov, ktoré nás vozili na zápasy. Počas jednej cesty sme šli spolu s Pakistancami. Bradu z nich nemali asi dvaja, všetci ostatní boli zarastení ako teroristi, no s našimi chlapcami našli ihneď spoločnú reč a komické bolo sledovať, ako spoločne spievali Slovenské mamičky. A tretia príhoda, mali sme mať večerný míting, no chalani akosi nechodili a tak sme ich začali hľadať - no a našli sme ich v značne zadymenej izbe /bohvie z čoho bol ten dym/, ktorú obývala pakistanská posádka, kde sa celkom dobre bavili.

Príbeh 6: Zázračný útok
Už v príprave sme zložili útok snov - Wagner, Dubovec, Slovák - tí žiarili v prípravných zápasoch proti Česku, Dubovec dával hattricky a Mišovec v bránke proti tomuto súperovi skutočne čaroval. Ako sa ukázalo, aj počas MS to chalanov sypalo a ovládli všetky tabuľky produktivity, čo sa ukázalo aj pri záverečnom ceremoniáli, keď sme brali takmer všetky individuálne ceny. Wagner bol v ALL Stars a najlepší strelec a Slovák bol najproduktívnejší hráč, Dubovec najlepší asistent.

Príbeh 7: Hokejbalový zvrat snov
Semifinále s USA, po prvej tretine sme prehrávali 1:4 a boli sme zrelí na uterák. V drese USA už vtedy žiaril Bobby Houser, ktorý vtedy nakopával kariéru jedného z najlepších svetových hokejbalistov...Stiahol som z bránky Mišovca, ktorý predtým vygumoval Čechov a jeho miesto zastal Glevaňák. Ten sa potom rozchytal k jednému z najlepších výkonov, aké som v tejto kategórií videl. A naši konečne začali dupať, rozohrali sme sa k parádnemu výkonu a dokázali sme 5 minút pred koncom otočiť na 5:4. V závere pri americkej power play vypadla loptička Sypačovi (ako sme vtedy Glevaňáka volali) z lapačky a Amíci 28 sekúnd pred koncom vyrovnali na 5:5. A prišlo predĺženie a parádna akcia na jeden dotyk, ktorú zakončoval Slovák od tyčky za chrbát
zámorského brankára. Ani si nepamätám, ako sme naskákali v rohu celé vedenie mužstva na chlapcov a oslavovali postup do finále. Tento moment patrí medzi moje najkrajšie trénerske hokejbalové zážitky. A čo nás potešilo najviac, získali sme si aj kanadských fanúšikov, ktorí od druhej tretiny fandili nám.

Príbeh 8: hala Mile One
Všetky juniorské MS sa dovtedy hrali v menších, resp. tréningových halách. Keď sme prišli do domovského stánku mužstva St. John Ice Caps /neskôr za nich chytal aj Jaro Budaj/, ostali sme v šoku. Hala pre 10 000 divákov, v ktorej sa dokonca odohralo aj pár zápasov NHL nám skutočne učarovala a na pár dní nám vytvorila domovské prostredie. Škoda, že o pár rokov neskôr muži hrali len v tréningových halách a ani teraz si chalani tento krásny štadión nevychutnajú tak, ako my vtedy...

Príbeh 9: Čachre pred finále
Vo finále sme sa mali stretnúť s Kanadou, ktorá mala pred nami veľký rešpekt. A to sa ukázalo v predzápasových machináciách. Najprv nám vymenili šatňu, ktorú sme mali počas celého turnaja a následne sme mali mať aj inú striedačku, ako bolo v zápise určené. A samozrejme, diváci...Mimochodom, bolo ich cez 4000. Už pred zápasom nás hlavne rodičia hráčov Kanady posielali nazad za oceán a aj inde. Jeden z nich sa chcel dokonca cez plexisklo prešplhať až na našu striedačku, no po ráznej sekere cez prsty od jedného z našich hráčov ho tento skvostný nápad prešiel.

Príbeh 10: Stanley cup na letisku
V tom roku vyhral pohár sira Stanleyho tím Detroitu a ako býva zvykom, hráči si ho môžu na pár dní zobrať domov. A my sme mali to obrovské šťastie, že Danny Cleary, hráč Detroitu pochádzal práve zo St. Johns a priletel s ním domov práve počas MS a tak sme si jeho aj najslávneší hokejový pohár mohli vychutnať úplne zblízka a spraviť fakt skvelé fotky. Majstrovská šiltovka Detroitu s jeho podpisom je dodnes na čestnom mieste v mojej kancelárii.

Príbeh 11: Finále
Dodnes ma mrzí... ešte na konci 2 tretiny sme viedli 1:0 a Kanada bola bezmocná. Bohužiaľ, rozhodcovia im darovali na konci tejto tretiny presilovku 5 na 3, ktorú využili gólom do šatne a v tretej časti nám dali ešte jeden gól a tretí do prázdnej. Chalani mali vo finále až príliš zviazané ruky, hlavne prvý a druhý útok sa trápili a z akcií, ktoré im dovtedy vychádzali na jeden dotyk, si vo finále nevedeli poriadne prihrať. Škoda toho, určite sme na tú Kanadu výkonnostne mali, bohužiaľ, aj šťastíčko nás trošku opustilo po výhre s USA, no v konkurencii zámorských celkov sme obstáli na výbornú a získané striebro malo veľkú cenu, veď napríklad jeden z topfavoritom turnaja, mužstvo Česka odchádzalo z MS bez medaile.

Príbeh 12: pár spomienok s hráčmi
Paťo Svitana - spal celý týždeň pri telke, ktorá počas tohto pobytu nebola vypnutá, takže klobúk dole pred ňou (smiech). Keď už som spomínal, že u nás varil Jožko Ďuris, v tejto izbe, kde boli Mišo Wagner, Paťo Svitana, Maťo Kolčák a Marek Zábojník varil Paťo Svitana - medzi jeho špeciality patrili už spomínané cestoviny. No a medzi jeho obľúbené piesne patrila Dangerous, na ktorú vkuse tancoval. Oskar Šlachtič - medzi naše najväčšie problémy patrila tradične ako u všetkých SVK výberov disciplína, v zápase proti Čechom sme boli extrémne vylučovaní - po tretine sme hráčom povedali, že kto bude ešte raz zbytočne vylúčený, tak bude sedieť. Oskarovi trvalo presne 10 sekúnd, kým sekol protihráča a putoval na trestnú...

Výsledky MS U20 2008:

Slovensko - Česko 4:0  strely na bránku: 35:21
Slovensko - Švajčiarsko 6:4 strely na bránku:  26:17
Slovensko - Pakistan 15:0 strely na bránku: 61:13

semifinále
Slovensko - USA 6:5 strely na bránku: 33:22

finále
Slovensko - Kanada 1:4 strely na bránku: 44:19

Nominácia SR U20 – MS St. John´s

Brankári:
Michal Mišovec – ŠK 98 Pruské
Milan Glevaňák – Kežmarok

Obrancovia:
Dušan Kobela – Trebišov
Igor Krška – Kométa Vrútky
Oskar Šlachtič – Kežmarok
Jakub Michalička – HBK Lozorno Bratislava
Róbert Budaj – Liptovský Mikuláš
Jakub Gašo - Skalica
Marcel Macháček – Bratislava
Lukáš Pallo – Kométa Vrútky

Útočníci:
Pavol Slovák – HBC Žirafa Žilina
Michal Dubovec – HBC Žirafa Žilina
Michal Wagner – ŠKB Izoglobal Martin
Martin Kolčák – Kométa Vrútky
Patrik Svitana – Kežmarok
Marek Zábojník – Kométa Vrútky
Michal Sedláček – LG TPS Bratislava
Milan Dzuriak – Liptovský Mikuláš
Róbert Vojtas – Kométa Vrútky
Ján Müller – Vikings Bratislava
Michal Hulej – ŠKB Izoglobal Martin
Matej Blažek – N Sport Zvolen

Zápas proti USA: