Svetový pohár klubov 2016 je minulosťou. Po Pardubiciach a dvoch turnajoch v Nitre sa tentokrát európska klubová elita predstavila v nemeckom Heilbronne. "Nebol to taký kvalitný turnaj ako v Nitre pred dvomi rokmi, kedy mal asi najlepšiu kvalitu a zázemnie. Hralo sa na zimnom štadióne v Heilbronne, organizácia bola slušná. Každý mančaft mal kabínu, ktoré boli vetrané, samozrejmosťou boli sprchy. Bývali sme 200 metrov od štadióna, takže v tomto smere absolútna spokojnosť," začal naše obhliadnutie za turnajom Jozef Minárik, ktorý tak ako v minulosti posilnil na tejto akcii pri neúčasti jeho materského klubu LG Bratislava švajčiarsky Oberwil. Stalo sa tak už po tretíkrát, jeden triumf má Oberwill aj bez Minárika v zostave. "Škoda, že sa trunaja nezúčastnili špičkové mužstvá z Čiech a Slovenska, napriek tomu sa bolo na čo pozerať. Nadchli ma výkony fínskych klubov a kanadského Newfoundlandu, ktoré bolo jedno z najlepších, aké sa na turnaji zo zámoria predstavili. Silu mali aj Prachatice, ktoré boli posilnené o niektorých českých reprezentantov," hovorí ďalej Minárik.

Neúčasť spomenutých mužstiev však na kvalite zápasov nič neubralo. "Za štyri dni som odohral osem kvalitných zápasov, bola to výborná príprava na ligu. To, že na turnaji neboli Martinčania, či Skaličania však neznamená, že som behal menej, oddrel som si celý turnaj naplno," upozorňuje kapitán reprezentácie Slovenska, ktorý sa vrátil k najväčšiemu prekvapeniu turnaja, fínskemu Poropojatu, ktorý to dotiahol až do finále. "Hrali celý turnaj na štyri útoky. Boli fyzicky a takticky pripravení, rýchli a technicky vybavení. Mali spoľahlivú obranu, dobrých brankárov. Finále rozhodli naše tri striedania, v ktorých sme dali tri góly po sebe, čo rozhodlo. Mali sme aj šťastie, ale stále sme hrali na doraz, boli sme behavejší a efektívnejší. Stretli sme sa spolu aj v skupine, kde sme hrali celú druhú tretinu oslabení, keby sme hrali takto aj vo finále, tak by malo úplne iný priebeh. Ja osobne som mal pred finále veľký rešpekt. Už to nie sú nováčikovia, ostrieľali sa."

Okrem Poropojatu sa v Nemecku predstavil aj Pelikassit a HC Kings. Najmä fanúšikovský tábor Pelikassitu si pamätajú aj naši diváci. V Nitre patrili medzi najväčšie atrakcie na tribúnach. "Opäť nesklamali, mali nielen jedného maskota, ale aj ďalších dvoch. Robili výbornú atmosféru, bol ich plný štadión," referuje Minárik. Oberwil sa predstavil v Heilbronne so známymi oporami, okrem domácich Švajčiarov a našim reprezentantom si vypomohol aj dvojicou Čechov, a štvoricou Američanov. Práve tí zanechali u Minárika najväčší dojem. "Američania hrali prvú časť turnaja spolu v útoku a vždy bolo cítiť, že sú na ploche. Hrali prakticky naslepo, boli malí, rýchli, technicky silní. Aj som im po turnaji povedal, že vôbec nemám chuť hrať proti nim na MS, v Pardubiciach to s nimi bude mimoriadne ťažké," varuje opora reprezentácie. "Rebeli" z Oberwilu sa víťazstvom v Heilbronne stali najúspešnejším európsky klubom vôbec, do vitríny im pribudol už štvrtý zlatý pohár z tejto akcie. Jozef Minárik k nemu tentokrát neprispel len svojou bezchybnou defenzívnou hrou, ale aj niečím navyše. Stal sa totiž najlepším nahrávačom turnaja a zaslúžene sa dostal do výberu All Stars. "Každý kto ma pozná vie, že nie som zberač bodov, polovica mojich asistencií boli druhými. Gól sa mi podarilo streliť v presilovke, samozrejme tento honor ma potešil. Ale mňa poteší viac, keď neinkasujeme," usmieval sa.

A či bol aj čas na rozlúčku a zapitie úspechu švajčiarskeho majstra na Svetovom pohári? "Dali sme si pár kvasinkových nemeckých pív, po turnaji som išiel domov aj ja, aj Američania. Išlo skôr o rozlúčkové posedenie, ako zapíjanie titulu," dodáva na záver s úmevom na tvári Jozef Minárik.