Boris, v prvom rade prijmite našu gratuláciu za víťazstvo v produktivite i za zisk kráľa strelcov. Ako to vnímate?
"Ďakujem pekne. V prvom rade však chcem uspieť so svojim mužstvom, tak to mám napísané aj vo svojom snári. Ale samozrejme som rád, keď sa mi darí, pretože som jedným z lídrov mužstva a mám na sebe zodpovednosť. Takže to, že mi to "padá", je dobré. Keď som bol mladší, tak sa mi v dôležitých zápasoch nedarilo." 

Čomu pripisujete vašu dominanciu?
"Teraz som mal naozaj mimoriadne tvrdú zimnú prípravu. Nemyslím tento rok, ale dva-tri roky dozadu. A ono sa to potom jednoducho nakopí a prejaví. Je to pre mňa zadosťučinenie. Dokázal som si aj sám sebe, že na to mám."  

Sledovali ste po očku, ako sa darí vašim prenasledovateľom? Pred posledným kolom totiž okrem vás siahal po triumfe aj Milan Rampáček...
"Ja sa snažím vôbec nereagovať na články pred zápasmi, kde sa píše kto má aké šance a podobne. Médiá dávam bokom a som sústredený na zápas. Až po zápase si pozriem, komu sa ako darilo. Milan je môj dobrý kamarát, rovnako aj Jarko Martinusík, ktorý si nanešťastie zlomil prst, inak by ma určite ponaháňal. Sú to výborní chalani. Takže pred zápasom som nič neriešil, ale samozrejme som vedel, kto je ako na tom."

Vy ste vystrelili do čela vďaka forme v posledných zápasoch, kedy ste zbierali jeden bod za druhým, chceli by ste čerstvému hokejbalistovi roka niečo odkázať?
"Milanka v prvom rade zdravím na Záhorie a odkazujem, že by mal trochu pocvičiť mŕtve ťahy (smiech)."

Ktorý zápas v tomto ročníku považujete za svoj najvydarenejší? Bol to ten v Diakovej, kde ste štyrmi gólmi rozhodol celý zápas a navyše víťazným zásahom v čase 44:59 z trestného strieľania?
"Ten mi vyšiel, ale ja sa snažím do každého zápasu dať všetko. Nie vždy mi to padá, niekedy sa to nedarí ani do poslednej tretiny. Preto sa snažím pomáhať tímu aspoň bojovnosťou a nakoniec sa mi podarí občas skórovať aj na konci zápasu. Vo futbale sa väčšinou rozhodujú zápasy medzi 70. a 90. minútou a tak je to aj v hokejbale. Preto sa snažím hrať do poslednej sekundy. Ale dobre sa mi hralo aj vo Svidníku, kde nám neodskakovala loptička. Na margo tohto by som chcel spomenúť, že najdôležitejšie je pre hokejbalistu hrať na špičkovom povrchu. V dnešnej modernej dobe, kde sú napríklad v Rakúsku multifunkčné ihriská v každej dedine, tak je smiešne, že my hráme na betóne. Loptička skáče, mení smer. Špičkový povrch by náš šport posunul o krok dopredu, či už divácky, marketingovo a mediálne. Chcem sa dožiť toho, že by každé extraligové mužstvo malo na svojom ihrisku umelý povrch."

V čom vám umelá plocha najviac vyhovuje?
"Každý hráč na ňom môže ukázať svoje kvality. Nám v posledných dvoch zápasoch popršalo a boli sme stratení. Tempo hry sa tým pádom spomalilo. Ja chodím hrávať hokej a to je poctivý šport. Tam to neoklamete. Ale keď vám v kuse skáče loptička, tak môžete mať nacvičené čokoľvek, ale nikdy to nebude fungovať tak, ako by malo."

Na ktorom ihrisku sa vám hrá najlepšie?
"Trochu tým asi podpichnem nášho súpera v play-off, ale najlepšie sa mi hrá v Gajaroch (úsmev)."

Ako vidiíte vaše šance, keď už sme načali túto tému?
"My sa veľmi tešíme. Máme to vo svojich rukách, už som povedal, že budeme hrať na našom obľúbenom povrchu, kde sme uspeli aj ako mužstvo. Veríme si. Musíme byť koncentrovaní na každý detail, aby nám neušla prvá tretina ako minule. Dáme do toho všetko, ja mužstvu totálne dôverujem."