Slovenské juniorské reprezentácie do 15 a do 17 rokov absolvovali v Dolnom Kubíne duely proti hráčom Veľkej Británie. Na čo tieto stretnutia poukázali, aký bol ich prínos a či zavládla spokojnosť s výkonmi mladých hokejbalistov, sme sa opýtali reprezentačného trénera Ľubomíra Líšku.

Zo štyroch zápasov slovenské tímy U15 a U17 prehrali len jeden, aj to až po nájazdoch. Ako ste spokojný s výsledkami a predvedenou hrou chlapcov?

Výsledky sú jedna vec, predvedená hra druhá. Už pred zápasmi sme chalanom vraveli, že viac ako výsledky nás zaujímajú ich výkony, najmä individuálny herný prejav každého hráča. Chceme zvýšiť konkurenciu v reprezentačných družstvách.

Bolo ťažké predpovedať silu súpera, takže konkrétny výsledkový cieľ sme nemali. Chceli sme, aby každý hráč podal stopercentný výkon, aby ukázal, čo v ňom je. Nechceli sme hráčov zväzovať taktickými pokynmi, skôr nám šlo o to, aby predviedli, čo vedia.

Samozrejme, očakávanou záležitosťou je disciplína a maximálna snaha v reprezentačnom drese. Sme veľmi spokojní s predvedenou hrou, čiže aj s výsledkami. Z Dolného Kubína sme odchádzali s pocitom, že nám rastie ďalšia silná hokejbalová generácia.

Slováci hrali proti o dva roky starším súperom. Prečo bol zvolený takýto spôsob vzájomných zápasov a ako sa s tým hráči popasovali?

Veľká Británia zatiaľ nepatrí medzi hokejbalovú špičku. Avšak, hoci tieto výsledky to nenaznačujú, na britských chlapcoch bolo vidno značný výkonnostný progres. Zopár ich individualít by sa nestratilo ani v slovenskom drese.

Som presvedčený o tom, že na ďalších MSJ potrápia favoritov viac ako pred rokom v Sheffielde. Hokejbalová základňa Veľkej Británie je malá. Ak na nej popracujú a budú pokračovať v spolupráci s hokejbalovými krajinami ako sme my či Česká republika, môžu sa nám časom kvalitatívne priblížiť.

Okrem niektorých hráčov zažili svoju premiéru na reprezentačnej scéne aj tréneri. Miroslav Burdíček, Branislav Hlaváč i Marián Longauer sú známi úspešnou prácou s mládežou na klubovej úrovni. Ako fungovala spolupráca nových trénerských tímov?

Spomínaní tréneri boli pozvaní na túto akciu práve vďaka svojej práci v kluboch. Spolupráca fungovala výborne, veľa sme komunikovali, názor na hokejbal máme podobný. Myslím, že môžeme s nimi rátať, v budúcnosti sa môžu uchádzať o post reprezentačných trénerov. Veľmi si takýchto ľudí vážime, pretože ich nie je veľa a bez nich sa kluby nemôžu prepracovať vyššie ani jednotlivci nemôžu výkonnostne rásť.

Dostali mladí reprezentanti od trénerov aj nejaké pokyny, na čom majú popracovať?

Hráčov sme sa snažili predovšetkým usmerniť, ako by sa mal správať reprezentant, čo sa od neho vyžaduje, čo by mal či nemal robiť. Samozrejme, riešili sme aj situácie, ktoré nastali v zápasoch, chalanov sme na ich chyby upozornili.

Hráči U17 mali slabšieho súpera, ktorý ich nedokázal až tak preveriť. U tých mladších to boli vyrovnanejšie stretnutia, chalani sa museli popasovať najmä s výškovou prevahou a väčšou fyzickou zdatnosťou súpera.

Reprezentačné tímy vo vekových kategóriách U15 a U17 na Slovensku dosiaľ chýbali. Môže byť ich vytvorenie väčšou motiváciou pre hráčov, ktorí sú ešte príliš mladí do reprezentácie U16 či U18 a zároveň príležitosťou pre reprezentačných trénerov odskúšať si a vidieť v akcii viac mladých hokejbalistov?

Presne tak. Juniorské MS sú každé dva roky, v nominácii majú hráči narodení v párnych rokoch (2000, 2002, 2004, atď.) výhodu oproti hráčom narodeným v rokoch nepárnych.

Chceme dať viac šancí aj „nepárnemu ročníku“, nech sa ukážu i ďalší hráči, a naopak, nech ich „párny ročník“ naberá skúsenosti pri starších spoluhráčoch. V budúcnosti by to mohol byť ideálny spôsob prípravy. Začať reprezentačnú sezónu prípravnými zápasmi s nepárnym ročníkom, polroka pred majstrovstvami pokračovať s párnym, a tak formovať družstvo pre svetový šampionát.

Foto: SHbÚ/facebook L2Hockey Gajary Flames