Michal ruku na srcde, íšli ste do Kežmarku za stavu 0:2 s malou dušičkou?
"Išli sme do Kežmarku s vedomím, že nemáme čo stratiť. Dôležité bolo, že sme si uvedomili, že musíme bojovať jeden za druhého, čo nám dovtedy chýbalo. Nechali sme na ihrisku maximum, nevzdávali sme sa. Dôkazom je aj náš gól, ktorý sme strelili tri sekundy pred koncom, čo sa nám v tohtoročnom play-off podarilo už po druhýkrát. Jednoducho sme verili, že sa táto séria dá vyrovnať a išli sme si za tým."

Práve to, že ste dvakrát ste ušli hrobárovi z lopaty, to sa v jednom play-off u jedného mužstva nevidí tak často. Pomohlo vám v predĺžení práve to, že ste v ňom ťažili z eufórie zo streleného gólu sekundu, resp. tri sekundy pred koncom?
"Každý vie, že keď strelí gól sekundu, resp. tri sekundy pred koncom, tak psychika druhého mužstva ide rapídne dolu. V zápase s Kometou nášmu gólu predchádzal neskutočný zákok Paťa Polca, vďaka ktorému sme stále v hre o postup do finále. Pred predĺžením sme sa ani raz nerozprávali o samostatných nájazdoch, verili sme, že rozhodneme. Opäť musím spomenúť Paťa Polca, je to skvelý brankár aj človek, máme pri ňom neskutočnú pohodu a vďaka nemu si možno aj viac v predĺžení veríme a chceme mu oplatiť to, že nás predtým držal nad vodou 45 minút."

Na pôde MŠK ste okrem úvodu prvého zápasu a záveru toho druhého stále prehrávali. Ako ste sa z tohto dokázali "vyhrabať"?
"Už som povedal, nemali sme čo stratiť. Nevešali sme hlavy. Bojovali sme do konca a hlavne so srdcom. Paradoxne viac ako doma. Tým však nechcem povedať, že sme Kežmarok v prvých dvoch zápasoch podcenili. To určite nie. Majú veľmi dobré mužstvo, ale nám doma chýbalo viac chcenia. Možno sme sa aj uspokojili, že sme v prvom kole prešli cez silného súpera. V Kežmarku sme sa však vrátili k tomu čo sme chceli hrať a vyšlo to."

Okrem bojovnosti sa nedala nevšimnúť aj oveľa väčšia ľahkosť v nohách ako doma. V prvých zápasoch prišla po dvoch presných prihrávkach pokazená, teraz ste hrali oveľa jednoduchšie. Čím to?
"Sami ste to povedali. Hrali sme oveľa jednoduchšie, na dve prihrávky a hneď prišla streľba. Doma sme priveľmi špekulovali a mysleli sme, že všeto príde samo. Teraz už je situácia iná, okrem zjednodušenej hry hráme v prvom rade jeden za všetkých a všetci za jedného. Nielen my hráči, ale aj fanúšikovia. Držíme pohromade."

Po zápasoch v Martine bola psychická výhoda na strane hostí, teraz je situácia opačná, súhlasíte?
"Máme psychiku na inej úrovni, ako pred víkendom, s tým samozrejme musím súhlasiť. Ale hrá sa od začiatku, na tabuli svieti 0:0. Musíme zabrať, nechať na ihrisku všetko a musíme do hry vložiť celé srdce tak, ako sme to robili v Kežmarku. Nemôžeme povedať, že domáca pôda je výhodou, pretože to v tejto sérii neplatí, ale urobíme všetko pre to, aby sme našich skvelých fanúšikov potešili."

Pomohol vám vrátiť sériu do Martina aj početný fanklub, ktorý s vami cestoval na východ?
"Samozrejme. Baby boli perfektné, v nedeľu na druhý zápas prišli aj Tomagovci a Fabiánovci, ktorí sa k nim pridali. To sú naši najvernejší fanúšikovia. Doma príde rovnako veľa ľudí, bude plný dom. Verím, že nás poženú na cestu do vytúženého finále."

Rozhodnú v piatom zápase maličkosti?
"Play-off je vždy o maličkostiach. Nehrá sa krásne góly, nehrá sa na to, kto je v zápase lepší a kto horší. Hrá sa vždy na góly a tie rozhodujú série. V Kežmarku sme boli šťastnejší a ideme ďalej."