Na Slovensku ste predtým neodpískali veľa zápasov, skôr vás mohli vidieť diváci na hokeji. Ako ste sa vlastne dostali k hokejbalu?

"Áno, je pravda, že hokejbalových zápasov mám v súťažiach SHbÚ odpískaných málo, lebo väčšinu času pískam hokej. Hokejbalových zápasov som odpískal síce skoro 400, väčšinu ale v mestskej lige v Trenčíne, odkiaľ pochádzam a kde som ako rozhodca hokejbalovo vyrástol. Práve tam začína môj hokejbalový príbeh. V roku 2008, keď už som rok rozhodoval hokejové zápasy, sme boli ako hokejoví rozhodcovia žiakov v Trenčíne oslovení vedením Trenčianskej hokejbalovej ligy, či by sme im občas v rámci svojho voľna neodpískali nejaké zápasy, lebo nemajú rozhodcov. Tak som súhlasil aj ja, nakoľko aj viac starších kolegov, ako napr. Mário Krist alebo Peter Dzian tam už pôsobilo a bolo tam vytvorené výborné zázemie pre rozhodcov. Extraligu mužov SHbÚ som po prvýkrát pískal 9. októbra 2010, keď ma oslovil bývalý kolega Dávid Bludovič, či miesto neho nezoberiem zápas v Martine, pretože on nemohol. Bol to môj sen, výzva a cieľ, po ktorom som vždy túžil. Komisia rozhodcov s tým súhlasila a odvtedy pískam extraligu, hoci dovedna som tam za 5 sezón "vďaka" hokeju odpískal sotva 15 zápasov."  

"Ako rozhodca milujem hokej, aj hokejbal. Ku každému zápasu pristupujem rovnako. Hokej sa hrá väčšinou v zime, hokejbal na jeseň, jar aj v lete, takže takmer celý rok môžem pískať."  

"Pocity boli zmiešané a poviem na rovinu, že som bol som veľmi znechutený. Bol to zápas Extraligy staršieho dorastu Blatná - Plzeň. Zo začiatku sa tam nič nedialo. Po 1. tretine bol stav 1:0 na vylúčenia a 1:1 na góly, avšak v 2. tretine začala skutočná "rezba". Plzeň tlačila, no nemohla dať gól, naopak domáci dali z protiútokov dva rýchle góly a bol problém. Plzni sa nedarilo, začali faulovať, niektoré zákroky boli úplne zbytočné. Jednalo sa o oplácania mimo hru, hráči boli nervózni, no popritom faulovali aj domáci. Plzni chýbal tréner, bol tam s nimi iba vedúci družstva, ktorý kričaním po nás iba podporoval hráčov v tom, aby neustále nariekali. Nakoniec sme udelili aj jeden osobný trest, vylúčení bolo spolu 6:11. Myslím si, že z pohľadu rozhodcov bol zápas zvládnutý, nedopustili sme sa žiadnej chyby, ktorá by ovplyvnila priebeh hry. Avšak zhodli sme sa s kolegom, že zápas patril do kategórie tých horších. Museli sme sa však veľmi rýchlo spamätať a zabudnúť naň, pretože o dve hodiny sme pískali extraligu mužov v Prahe, čo je od Blatnej asi hodina aj štvrť cesty autom."  

Aká je spolupráca medzi českými rozhodcami a vami? Rešpektujú vás ako jedného z nich, alebo máte pocit, že vás berú skôr ako nejakú exotiku?

"Doteraz som pískal s piatimi kolegami. Myslím si, že ma brali ako rovnocenného kolegu, nebol žiadny problém. V niektorých rozhodnutiach sme sa samozrejme nezhodli, podstatné ale je, že sme si to vydiskutovali až v šatni po zápase a na ihrisku sme sa vždy snažili každú situáciu rozhodnúť v súlade s pravidlami a ťahať za jeden povraz. Kolegovia, ktorých mi komisia pridelila, boli výborní českí rozhodcovia, ale hlavne dobrí ľudia. To bol základ dobrej spolupráce a toto hodnotím len pozitívne."  

"Kvalita zápasov je porovnateľná so Slovenskom. Kondične, psychicky a pravidlovo nepripravený rozhodca by v Česku nemal šancu, rovnako aj u nás, hoci doma je to inak, je nás menej a pískajú všetci. Zápasy sú tu kvalitné, Extraligu staršieho dorastu by som u nás porovnal s Extraligou U19, rovnako seniorskú k našej. Napokon svedčí o tom aj fakt, že základ oboch reprezentácií tvoria hráči týchto extralíg. V ČR je ale dobré to, že po Extralige mužov sa tu hrá aj 1. a 2. liga mužov. Prvá je celoštátna, druhé ligy sú väčšinou krajského charakteru. Minulý týždeň som ale pískal zápas 2. ligy Kovo Praha "B" - Hostivař, ktorého kvalitu by som prirovnal k slabšiemu zápasu extraligy mužov v ČR alebo aj SR. Hralo sa rýchlo, tvrdo, čisto, bol to vynikajúci hokejbal a po kondičnej stránke hore-dolu. Ja osobne to kondične zvládam, ale stane sa, že ak mám viac ako jeden zápas po sebe, "cítim" členky a kolená, pretože behanie po asfalte mi nerobí dobre. A ja, keďže som menší, musím sa v zápasoch neustále hýbať a vylepšovať si pozíciu, aby som hru videl čo najlepšie. Práve z toho totiž vyplývajú správne aj nesprávne rozhodnutia. Naše sústredenie nesmie nikdy poľaviť, pretože sa môže stať niečo, čo neuvidíme, alebo posúdime zle a rozbije to častokrát celý zápas a dovtedajšiu odvedenú prácu."  

"Áno, českí rozhodcovia sú skutočne kvalitní, svedčí o tom aj fakt, že až piati rozhododovali na MS v Zugu v júni tohto roku, navyše Tomáš Boháček pískal aj naše finále proti USA. Predseda komisie rozhodcov v ČR Jaroslav Pikula vedie aj rozhodcovskú komisiu vo svete, čo nie je náhoda, ale iba dôkaz kvality, v akej je česká komunita arbitrov, ktorých je 55. Ako som spomenul, pískal som iba s piatimi, každý z nich bol na inej úrovni z pohľadu zaradenia, ale všetci odviedli skvelú prácu. Za tie roky už poznám, či je rozhodca kvalitný, alebo nie. Okrem toho nielen správne rozhodujú, ale majú dobrú prípravu na zápas (psychickú aj fyzickú) a dokážu vynikajúco komunikovať s hráčmi, trénermi, aj časomierou a vykomunikovať zložité situácie, alebo aj vlastné pochybenia, čo je najdôležitejšie."  

"Rozdielov je hneď viac. Ako som už spomenul, zápasy sú tu vysoko kvalitné, aj u mužov, aj v mládežníckych kategóriách. Na rozdiel od Slovenska tu nepíska "každý", ale len tí, čo spravia seminár pred sezónou, ktorý pozostáva z pravidlovej časti a 12-minútovky. Ten kto nezabehne svoj limit, píska nižšiu súťaž celú sezónu. Je tu medzi rozhodcami väčšia konkurencia. Na Slovensku nás je málo, takže píska skoro každý, niekedy je dokonca problém obsadiť všetky zápasy. V ČR sú aj malé zmeny v pravidlách a na rozdiel od nás sú k dispozícii, pretože u nás sú hokejbalové pravidlá prepísané z hokejových, kde namiesto puku je loptička a namiesto korčulí sú tenisky. Ja osobne mám len jedny slovenské pravidlá z roku 2005, aj to je samá chyba. Potom vznikajú problémy na zápasoch z nesprávneho výkladu pravidiel, lebo každý z nás píska inak a často sa pohádame aj medzi sebou a to neprospieva tímovosti, pretože aj my rozhodcovia sme tím a musíme držať spolu. U nás sa hrá dosť do tela, v ČR to nevidím v až takom rozsahu. Z toho vychádza problém, že niektorí hráči u nás hrajú na hranici faulov, čo sa častokrát zle posudzuje a vznikajú vášne. Ale celkovo sa v ČR sa píska lepšie. Rozhodca tu niečo znamená, na Slovensku si do nás otierajú ústa. V Čechách málokto naberie odvahu. Ani raz som v 20 zápasoch nemusel dávať desaťminútový osobný trest za protesty, urážky a ani trestať hráčsku lavicu. Ak sa niečo vyskytlo, upozornili sme a všetci to akceptovali. Toto na Slovensku žiaľ nie je. To isté je aj z pohľadu divákov. Okrem jedného prípadu, kedy sme nechali vykázať z areálu ihriska diváka na extralige dorastu, sú tu ľudia pokojní, málokto z nich niečo zakričí a už vôbec nie po rozhodcoch, dokonca aj na dedinách, kde sa často hrá 1.liga mužov. Divákov chodí na zápas aj cez 100 a sú slušní, hoci výnimka potvrdzuje pravidlo. A ešte niečo, v ČR nemusí byť prítomný na zápase doktor, u nás áno. Ak sa v ČR stane nejaké zranenie, domáci tím, resp. hlavný usporiadateľ by mal zavolať RZP, alebo si to riešia mančafty sami. Našťastie zranení sme veľa nemali, vážne ani jedno."

V Čechách na rozdiel od nás pôsobia aj delegáti. Aká je ich práca?

"Je ich šesť, chodia tajne a zjavia sa až pred zápasom v našej šatni. Vynikajúco a spravodlivo hodnotia celý zápas a všetko možné od výstroja hráčov, až po nezapískané fauly. Uznajú silné, ale aj slabé stránky rozhodcov na ktorých treba pracovať. Do troch dní od zápasu pošlú mailom hodnotenie každému z nás, teda presne vieme, čo pošlú aj komisii rozhodcov. Pokuty nedávajú, hodnotia nás bodmi, maximum je 100 bodov. Ja som mal zrovna 82 a 83 na dvoch zápasoch, na ktorých bol prítomný delegát. U nás to žiaľ nemá kto robiť, ale keby taký človek existoval, na Slovensku by sme sa zlepšovali rýchlejšie."  

"Výmenný program tzv. "exchange" rozhodcov medzi krajinami je výborná vec. Pochvaľujú si to tímy, aj samotní rozhodcovia. Tímy sú radi, že nepískajú stále tí istí rozhodcovia, naopak, pre rozhodcov je to vynikajúca skúsenosť v kariérnom raste. Nehovoriach o tom, že je dobré, keď niektoré vyhrotené zápasy pískajú zahraniční arbitri, aby tímy nemali pocit urkivdenosti. Je to dobré dokonca na play-off. Myslím si, že problémom je preplácanie cestovných nákladov, hlavne v ČR, kde všetky náklady hradí vždy domáci klub. Aj preto naši rozhodcovia chodia pískať iba do Třinca, hoci mohli na výmenu chodiť aj ďalej, prípadne aj na dvojzápas. Je to ale na dohode zväzov, aby našli riešenie. My môžeme byť radi, že to vôbec funguje aspoň na takejto úrovni. Mimochodom, v posledných zápasoch, ktoré v Třinci pískala dvojica Kralovič - Hanečák, si ich aktéri nevedeli ich výkony vynachváliť. U nás teda máme niekoľko kvalitných rozhodcov, ale ako som povedal, je ich žiaľ málo." 

"Jednoznačne ten, že okrem jedného zápasu som sa stretol iba s pozitívnymi reakciami na naše výkony.Takmer po každom zápase prišli hráči alebo tréneri so slovami: "výborný výkon, príďte zasa, konečne poriadni rozhodcovia, konečne rozhodcovia z extraligy, výborne ste pískali, my sme si to prehrali sami atď.". Po mnohých zápasoch sme tieto slová počuli práve od porazených tímov. To sa na Slovensku stáva zriedkavo, alebo vôbec."