Viacerí hráči sa vyjadrili pochvalne ku kolektívu. Vy máte obrovské množstvo skúseností. takže potvrdíte, že na tomto šampionáte bol možno jeden z naj kolektívov, pri ktorom ste mohli byť?"

"Áno, čo sa týka kategórie Masters, tak jednoznačne to bol najsilnejší výber, aký som kedy viedol. Tieto MS Masters boli v poradí šieste a ja som bol zatiaľ pri všetkých. Porovnateľný výber bol ešte v Plzni 2012, kde sme takisto vyhrali a tam bol tiež kvalitný výber. Tento mal ale predsa ešte niečo naviac a to bola hlavne súdržnosť. Všetci hráči ale aj členovia realizačného tímu vedeli, načo do Kladna prišli a za týmto cieľom išli, ako hodinky."

V čom bola najväčšia sila tohto kolektívu?

"Práve tá súdržnosť, každý prial každému, nikto sa neurážal, keď práve nehral, všetci sa povzbudzovali. Zlepšovali sme sa od zápasu k zápasu. Treba si uvedomiť, že tento celok sa prvýkrát pohromade videl až v Kladne na tréningu deň pred turnajom. Viacerí sa ani nepoznali, ale tá chémia tam jednoducho od začiatku fungovala. V tých posledných dvoch zápasoch sme hrali takmer bez chyby."

Ako sa skladalo družstvo, bolo to ťažké alebo ľahšie, tým, že to bolo bližšie, aj vzhľadom na Covid-19.

"Samozrejme, že tým, že tento turnaj bol geograficky bližšie, ako to bolo po minulé roky, keď to bolo stále v zámorí a tiež tým, že bolo dlhé obdobie 4 rokov, keď sa Masters nehral kvôli Covidu, sa toto družstvo skladalo možno jednoduchšie. Na druhej strane treba ale povedať, že ten základ bol stále rovnaký, lebo na tomto turnaji hrali aj stálice MS Masters ako Maroš Giba a Miloš Braxatoris, ktorí nechýbali ani na jednom z tých šiestich Masters. Veľa na týchto podujatiach odohrali aj Ferko Polák, Maťo Vannay, Palo Surňák, Janko Blazsek, Robo Kašša. Ale samozrejme, že sme mali aj nováčikov. Musím ale povedať, že najväčšiu zásluhu na skladaní tohto tímu má Maroš Giba, ktorý vytrvalo telefonoval s takmer všetkými hráčmi a nakoniec sa nám jeho mravčiou prácou podarilo poskladať tento parádny výber. Aj touto cestou mu chcem ešte raz poďakovať."

Bol toto podľa vás najkvalitnejší šampionát v kategórii Masters?

"Určite áno. V predošlých rokoch sme sa snažili tiež postaviť kvalitné družstvá, ale keďže šampionáty boli v zámorí a veteráni si platia väčšinu nákladov zo svojho, tak logicky nie všetci tí, ktorí tam mohli byť, tam boli. Česi majú podobný problém, ale Kanaďania a Američania prídu vždy silní. Takže teraz v Kladne mali Česi tri kvalitné výbery, my sme boli takmer v plnej sile v tejto kategórií, Kanaďania dva silné výbery, Američania, Gréci a netreba podceňovať ani Old Boys Slovakia, ktorí mali tiež svoju kvalitu."

Viacerí hráči v tíme už nehrajú ligu, ale nestratili nič zo svojej kvality. Ktorí z tých, čo nehrajú, vás najviac prekvapil svojimi výkonmi?

"Všetci tí, ktorí už nehrajú extraligu ma niečím prekvapili. Vynikajúce výkony podávali brankári, z ktorých ani jeden už ligu nehrá. V obrane, okrem vynikajúcich Jožka Minárika a Petra Doskočila, hrali výborne Slavo Javorka a Milan Greňo. Ale nemožno zabudnúť ani na Maroša Gibu a Maťa Vannaya, ktorí takisto odohrali fantastický turnaj. Pritom jediný Jožko hrá ešte stabilne extraligu. V útoku sme mali štyri formácie, v ktorých hrali iba traja, ktorí sú stabilnými členmi extraligového tímu, Milan Rampáček, Miro Behúl a Lajo Lajčiak. Niektorí, Ferko Polák, Laco Simon, Robo Drábik si ešte občas extraligu zahrajú, ale myslím, že nie v každom zápase. Ostatní hrajú regionálne ligy, väčšina z nich len formát 3+1. Z tých ma najviac prekvapili Riko Thron, Robo Sloboda, Peťo Pirošík, Robo Kašša. Ale samozrejme, že absolutórium si zaslúžia aj Johny Križan, Janko Blazsek a Peťo Seriš, ktorý sa dokonca v stretnutí s Veľkou Britániou blysol hetrikom."

Nedostali sme gól v semifinále, ani vo finále. Celkovo brankárov ako hodnotíte?

"Už som povedal, že brankári boli vynikajúci. Prekvapením pre mňa boli výkony hlavne ´Lohňa,´ ktorého som nevidel chytať už niekoľko rokov a len on vie povedať, kedy naposledy chytal v hokejbalovom stretnutí. Viem, že chytá hokej, ale hokejbal neviem. V semifinále a vo finále podal fantastické výkony. Musím spomenúť aj Peťa Jurošeka, bol výborný a myslím, že s nestarnúcim Miloškom Braxatorisom vytvorili všetci perfektnú brankársku trojicu."

Bol tento šampionát pre teba akousi náplasťou po MS v Montreale?

"V Montreale som bol v inej funkcii a viem sa vžiť do duší trénerov. Aj teraz to boli pre mňa vždy pred zápasom nervy a prežíval som to veľmi intenzívne, ale chalani boli vynikajúci a to finále som si už naozaj užil. Takže po sklamaní z MS mužov to bola určitá náplasť."

Zostane tento tím pokope aj na ďalší šampionát? A viete už, kde sa bude konať?

"Na túto otázku neviem odpovedať úplne presne, lebo aj toto družstvo sa formovalo takpovediac o 5 minút dvanásť. Hlavne táto veková kategória končí, od budúceho roku sa budú striedať kategória nad 35 rokov s kategóriou nad 45 rokov. Neoficiálne som počul, že budúcoročný šampionát nad 35 rokov majú záujem organizovať v USA, konkrétne dejisko ale ešte nevieme."

Kam radíte tento titul vo svojej bohatej kariére?

"Som roky pri všetkých mužských a juniorských reprezentáciách manažérom, ktoré získali už ani neviem koľko titulov majstrov sveta, ale iba pri Masters som vo funkci trénera a z tohto pohľadu je to pre mňa niečo iné. Takže určite je to môj najväčší úspech, čo sa týka trénera. Chcel by som ale skromne povedať, že viesť takýto výber nie je vôbec ťažké, lebo v tom mužstve je množstvo hráčov, ktorí sú už aj výborní tréneri, či už v mládežníckych alebo aj seniorských kategóriách, takže oni vždy tiež niečo povedia, každý prispeje svojim postrehom, nehovoriac o množstve skúsených hráčoch, ktorým ani nie je treba niečo hovoriť. Mojou úlohou je skôr to družstvo viesť počas zápasu."

Po finále ste si zalietali aj vzduchom, nebáli ste sa trochu? 

"Tak trochu áno, najmä keď tú lietačku vymyslel Robo Kašša a u neho nikdy neviete, čo nastane. Na záver by som chcel ešte poďakovať mojím hrajúcim asistentom Maroškovi Gibovi a Julovi Szárazovi. Oni majú taktiež veľkú zásluhu na tomto titule. Počas zápasu mi zase pomáhal Pepo Tóth, jemu tiež patrí vďaka aj za vytváranie perfektnej atmosféry počas celých MS. A nemôžem zabudnúť ani na kustódov Luboška Jankoviča a Marcela Szilvasiho, ktorým pomáhal aj Jaro Straka."