Hráči ako Michal Šalka, Marcel Cíbik, Matúš Korbáš, Stanislav Čavajda a mnohí ďalší, boli, resp. sú známi svojou vysokou úspešnosťou v tejto činnosti. Aký je ich recept na úspech a koho oni sami považujú za majstra v tejto zručnosti? Svoje nám k tomu povedala aj bývalá opora LG Bratislava Vladimír Franta, ktorého zasa protihráči z obdobia jeho kariéry považovali za vôbec najlepšieho hráča na vhadzovaní.

Tú situáciu vidí divák v zápase niekoľkokrát. Hráči sa sklonia, ruka rozhodcu pošle loptičku na smerom na červený kruh. Začne sa tvrdý súboj, niekedy trvá pol sekundy, niekedy viac. Víťaz súboja má však neraz blízko k následnému úspechu. Tzv. čisté buly v útočnom pásme sa mnohokrát rovná gólu. "Na tréningoch sa buly špeciálne nevenujem, ale riešime to s ostatnými centrami aj počas zápasov. So začiatkami mi pomohol Lukáš Maděra, ktorý mi ukázal rôzne veci, čo sa snažím využívať stále. Byť centrom nie je jednoduché, treba sa plne sústrediť pred vhadzovaním a človek musí vedieť ako mu stoja nielen spoluhráči, ale aj protihráči," povedal Cíbik, ktorého zručnosti sú známe a jeho meno sa v našej ankete objavilo niekoľkokrát. Podľa Lukáša Pijáka je práve center Pruského tým, proti ktorému získal najmenej víťazstiev v tejto štatistike. Pijákovu skvelú prácu však vyzdvihol iný účastník našej ankety. Bývalý reprezentačný kormidelník Mojmír Hojer. "Iba zopár ľudí sa ma počas finále na MS v Košiciach proti Fínsku spýtalo, prečo som si zobral oddychový čas, keď do konca zápasu zostávalo ešte päť minút. Buly vtedy vychádzalo na Cíbika, ktorému to však zrovna vtedy nešlo. Paťo Svitana mi povedal, že má dosť a potrebuje sa vydýchať a Piják išiel dole. Vzal som preto  ´tajm´, Lukáš si oddýchol a vyhral buly v obrannej tretine. Nie je snáď názornejší príklad ako je dôležité buly."

Hojerovi sa ešte okrem Pijáka pri tejto činnosti vybaví Stanislav Čavajda z Vrútok, ktorého úspešnosť je určite jedna z najvyšších za dlhé obdobie. Cíbik ešte dodal svoj rebríček: "Myslím si, že veľmi silný a rýchly na vhadzovaniach sú Korbáš a Lukačovič, s nimi som mal v uplynulých vzájomných zápasoch veľké problémy."

Hojer spolu so súčasným trénerom LG Bratislava Jaroslavom Šalkom spomínajú aj na časy, kedy hrávali. V tom období kraľovali slovenskej scéne bratislavské kluby Ružinov a LG Doprastav a rok čo rok bojovali vo finále o titul majstrov Slovenska. Určiť najlepšieho hráča na vhadzovaní v tej dobe im netrvalo ani sekundu, obaja vyriekli rovnaké meno - Vladimír Franta. Ten je členom Siene slávy slovenského hokejbalu a nielen pre svoje mimoriadne nadanie na vhadzovaniach. Ale poprosili sme ho, aby nám skúsil rozobrať na drobné, prečo bol v tejto činnosti špička. "Loptička sa na rozdiel od puku odráža, treba ju zasiahnuť v tom momente ako padne na zem. Na to treba zbierať skúsenosti a je dôležité vedieť sa prispôsobiť hráčovi, ktorý je oproti. Treba ho zablokovať a získať loptičku pre seba. Ja som si vždy najskôr všímal hráča, snažil som sa moju hokejku dať tak, aby on nemohol získať loptu, nesnažil som ju odpáliť z prvej. A keď zostala lopta medzi hokejkami, snažil som sa ju pretlačiť. Záleží však aj na tom, kto ide na buly. Ja som mal svojich protivníkov naštudovaných. Dokonca aj tých, ktorých som videl po prvý raz. Stačilo ísť párkrát na buly a hneď som si všímal, kto to ako hrá. Je to normálny súboj, aké sú aj počas hry. Veľakrát som len niečo naznačil a potom som to urobil inak. Jednoducho kto je šikovnejší, ten vyhrá. Je to aj o postavení hráča, či to hrá na bekhend, alebo forhend, všetko je dôležité," povedal nám bývalý reprezentačný center a opora LG.

Samozrejme je rozdiel pri buly v obrannej a útočnej tretine. V podstate v oboch prípadoch ide o to, aby ste boli úspešní. V obrannom pásme však musí útočník myslieť predovšetkým na to, aby neprehral ľahko, keďže nebezpečenstvo je okamžite na ceste. "V obrannom pásme som sa snažil mať svojich spoluhráčov na každej strane a nie pri mantineloch, ako som to veľakrát videl. Ja som si ich postavil ako som potreboval, aby som to mohol na nich hrať. V obrannom pásem som dával ešte viac dôrazu do hokejky, tam mi bolo jedno, či lopta zostala pod nohami, lebo prvoradé bolo to buly neprehrať. Ale už predtým ako som išiel na vhadzovanie som bol so spoluhráčmi dohodnutý, vedeli, kde majú stáť," dodal Franta.

Na slovenských ihriskách si štafetu od Frantu prevzali viacerí, často spomínané meno je Michal Šalka. Hrával aj hokej a tiež na pozícii centra. Mohol tak porovnať, aký je rozdiel na vhadzovaní na ľade a na betónovej, či plastovej ploche. Zdalo by sa, že nebude veľký, ale je tu veľa detailov. "Na hokeji som buly trénoval vo viacerých kluboch. Najväčší rozdiel je odskok loptičky resp. puku od zeme. Pre mňa hrá úplne najväčšiu rolu na buly sústredenie. Sám na sebe som odpozoroval, že v obrannej tretine, kde treba vyhrať buly, mi to vždy ide oveľa lepšie ako v strede, alebo v útočnej tretine, kde keď sa buly prehrá, nič hrozné sa nedeje. Pre mňa sú najlepší hráči na vhadzovania určite Cíbik a Maděra z Pruského, ale aj Matúš Korbáš, s ktorým som hral často buly aj na tréningoch. Ale celkovo buly je pre mňa o tom dobre sa postaviť, sústrediť sa a v pravý moment, použiť silu rúk. Inak neviem ako sa to dá natrénovať, asi sa s tým treba narodiť," uviedol útočník LG Bratislava.

Ešte sa však vráťme o nejaký čas dozadu, konkrétne do doby, keď slovenský hokejbal kraľoval na medzinárodnej scéne. Na troch zo štyroch titulov sa v období od roku 2013 do 2019 podieľal aj Lukáš Maděra, ktorého už spomenul klubový spoluhráč Marcel Cíbik. Maděra bol prototyp hráča, ktorý na ihrisku urobil kopu čiernej roboty, no zdobila ho mimoriadna úspešnosť na vhadzovaní. "V tomto ma veľa naučil Jožo Ďuriš a Aurel Nauš. Proti nim dvom sa hralo ťažko, veľkí silní chlapi v dobe, keď ja som mal 19 - 20 rokov a prakticky som sa stále učil hrať hokejbal. To, že som bol dobrý na vhadzovaniach mi v kariére neskutočne pomáhalo. V lige to mám ťažké, každý má už pozná, je to veľmi náročné. Ale vhadzovanie nie je len o tom vyhrať buly. Vhadzovania sú hlavne o taktike, ako center si musíte vedieť aj postaviť hráčov na správne pozície. Ale gól z buly som ešte nedal (úsmev)," povedal nám skúsený center. Pri otázke, koho on považuje za špičku, odpovedal zoširoka: "Filip Oščipovský, s ním som teraz prehral vo Vranove všetky buly. Ale Lukáš Vavro to hrával dobre technicky cez bekhend, je vysoký, mal dobrú páku. A celkovo sa mi nedarilo proti pravákom ako bol napríklad Braňo Thron. A pretlačiť Joža Zemeša bolo nemožné a veľmi ťažko sa hrá buly aj proti Borisovi Oravcovi. Ten do toho ide na 110 percent. Raz mi dokonca zlomil na buly prostredník na ľavej ruke. Z tých mladších veľa hráčov nepoznám. Špecificky hrá buly Jano Revaj, ten si otáča hokejku naopak, aby hral forhendové buly cez bekhend. Aj s Mirom Behúlom sa ťažko hrávalo, rovnako ako proti Paťovi Svitanovi. Zo Slovákov hrá buly naozaj dobre ešte aj Mário Paulík a Libor Teplický."

V NHL je niekoľko rokov neoficiálnym kráľom na buly Ryan O’Reilly. Slovenský hokejista Michal Handzuš zasa v jednom rozhovore uviedol, že pre neho bol najlepším hráčom na vhadzovaní Patrice Bergeron z Bostonu. My sme oslovili niekoľko ďalších extraligových centrov, spýtali sme sa na ich názor. A tu sú ich postrehy: 

Miroslav Behúl (Ružinov) - Michal Šalka a Matúš Korbáš
Martin Lukačovič (Skalica) - Matúš Korbáš a Mišo Šalka
Marcel Cíbik (Pruské) - Matúš Korbáš, Martin Lukačovič 
Lukáš Piják (P. Bystrica) - Marcel Cíbik
Stanislav Čavajda (Vrútky) - Michal Šalka a Lukáš Maděra
Filip Oščipovský (Vranov) - moja top trojka je Stano Čavajda, Miro Behúl a Michal Axamit 
Maroš Štefanco (Košice) - Matúš Korbáš
Dávid Reľovský (Poprad) - Matúš Korbáš
Tomáš Štefanka (Nitra) - Matúš Korbáš
Michal Axamit (LG Bratislava) - Matúš Korbáš

Posledné slovo sme tak dali víťazovi našej miniankety. Korbáša označillo ako najlepšieho až sedem centrov z desiatich. "V lige je veľa kvalitných centrov, ktorí to vedia hrať veľmi dobre. Ja osobne som hrával centra už od malého chlapca na hokeji a vždy mi otec hovoril, aké dôležité je vyhrať buly, tak som sa na to dosť sústredil a na tréningoch dosť trénoval. Na hokejbale je to trošku iné, loptička skáče a podľa mňa je to dosť aj o rozhdocovi ako to hodí. Cez zápas nejako nevnímam proti komu na tom buly stojím, každé buly sa snažím vyhrať. To, že ma ako najlepšieho vidí toľko hráčov si cením, naozaj to je pre mňa pocta. A zároveň ma to motivuje, aby som bol ešte lepší a aby ma nabudúce označili všetci desiati (smiech)."