V roku 2002 hrala Žilina finále Slovenskej hokejbalovej extraligy seniorov ako prvý nebratislavský tím. Stala sa tak jednou z prvých lastovičiek, ktoré prinášali správu o tom, že hokejbal by mohol mať úspech v rôznych kútoch Slovenska.

Hoci v uplynulých sezónach v najvyššej mužskej súťaži žilinský výber nepôsobil, hokejbalový ruch v meste neutíchol. Mestská liga pod hlavičkou Centra voľného času Žirafa stojí na počiatku svojho štrnásteho ročníka a k jej skvalitneniu by malo pomôcť aj nové ihrisko. Pod strechou, v hale, so špeciálnym povrchom.

„Na začiatku, v roku 2003, sme v Žiline postavili prvé ihrisko s celkovým zázemím. O štyri roky neskôr ho nahradilo druhé, ešte väčšie. Už vtedy sme však snívali o tom, že hokejbal raz dostaneme do haly,“ hovorí Karol Čepec, člen Žirafy a zároveň otec myšlienky hokejbalovej haly.

Hokejbaloví nadšenci v meste pod Dubňom striehli na vhodný voľný priestor, chvíľu sa zaoberali aj možnosťou menšej plochy, na ktorej by sa dalo hrať vo štvoriciach. V polovici minulého roku začal ich sen naberať reálnejšie kontúry vďaka uvoľnenému priestoru v Športovej hale na Bôriku. „Urobili sme prvý približný rozpočet, hľadali technické riešenia. Definitívne rozhodnutie padlo ešte v závere roka a vo februári sme sa do toho pustili naplno,“ opisuje Čepec prvé kroky k naplneniu vízie.

Práca na hracej ploche pomaly napredovala, od úvodného upratovania, cez skladanie mantinelov až po vyznačovanie čiar na čerstvo položenom plastovom povrchu. Hokejbalisti ho poznajú najmä z medzinárodných podujatí, odohrávajú sa na ňom majstrovstvá sveta. Neznámy však nie je ani hráčom inline hokeja, ktorí by mali nové žilinské ihrisko takisto využívať.

„Spočiatku boli v hre dve možnosti. Minimalistická spočívala v úprave podkladového betónu, čiže v jeho vybrúsení a odstránení najväčších nerovností a následne sme ho chceli natrieť aspoň penetráciou a farbou. Druhou možnosťou bolo namiesto farby položiť originálny hrací povrch. Našťastie, podarila sa tá druhá možnosť. Hokejbal a inline hokej vďaka tomu získajú dokonalé podmienky,“ prezrádza Čepec.

Väčšinu práce sa mu s pomocou ďalších ľudí podarilo urobiť svojpomocne. Niektorí prispeli finančne či materiálne, iní priložili ruku k dielu: „Do dneška sa na práci podieľa zhruba tucet párov rúk. Paradoxne, medzi týmito nadšencami sa nájdu aj takí, ktorí hokejbal nehrávajú, ale zapálili sa pre túto myšlienku.

Okrem Žirafy ako hlavného organizátora sa na výstavbe podieľa aj plejáda materiálnych a finančných podporovateľov, sponzorov či individuálnych darcov. Majiteľom haly počnúc, cez mnohé firmy, organizácie a kamarátmi napríklad v požičovniach náradia či v stavebninách končiac. Na začiatku sme prišli s eufóriou, ktorú postupne vystriedali ďalšie a ďalšie komplikácie, ale tie sme očakávali. Všetkým ľuďom patrí veľké poďakovanie, no na to ešte bude priestor.“

Ešte predtým, ako sa rozbehne 14. ročník žilinskej Hokejbalovej Žirafa Ligy či premiérový ročník Inline Hokejovej Žirafa Ligy, čaká „Žilinskú korytnačku“ krst v podobe ďakovného hokejbalového zápasu pre všetkých, ktorí sa podieľali na jej vzniku a septembrové turnaje v inline hokeji a v hokejbale. A prečo Žilinská korytnačka? „Je to pre jej pôdorys. Strecha pri pohľade zhora vyzerá ako pancier korytnačky.“

Dianie v športovej hale na Bôriku môžete sledovať aj na facebookovej stránke Zrod hokejbalového ihriska na Bôriku.
 

Foto: Karol Čepec