Jozef Ďuris absolvoval prvé majstrovstvá sveta v pozícii hlavného trénera slovenskej mužskej reprezentácie v roku 2013. Hneď pri svojej premiére získal s mužstvom zlato, ktoré o dva roky nato zopakoval aj na šampionáte vo švajčiarskom Zugu. Pred tohtoročnými MS sa musel okrem klasických problémov popasovať aj s veľkými očakávaniami, ktoré pramenili z predošlých úspechov. Zvládol ich perfektne a ako prvý tréner v histórii Slovenska sa podpísal pod zlatý hetrik z majstrovstiev sveta.

„Nádherný pocit. Vyhrať zlato v Kanade u najväčšieho súpera, vyhrať zlato v Českej republike u obrovského konkurenta, to je niečo úžasné. Som šťastný, že sa nám to podarilo, že táto generácia chlapcov dokázala niečo, čo v slovenskom hokejbale zatiaľ nik. Prepísali sme históriu a mňa to veľmi teší, lebo slovenský hokejbal si to zaslúži,“ vyznal sa bezprostredne po prevzatí najcennejšej medaily Ďuris. 

Slovensko malo perfektný nástup do zápasu, v tretej minúte viedlo po góloch Martinusíka, Hrivnáka a Oravca už 3:0. „Kanada trochu zaspala úvod, my sme na nich vyleteli a v priebehu chvíľky bolo 3:0. Museli sme chlapcov trošku upokojovať, že máme celý zápas ešte pred sebou. Nakoniec sa to aj potvrdilo, Kanada hrala tento duel výborne, otočila skóre na 4:3, ale my sme to napokon obrovskou vôľou a chcením uhrali,“ opisoval hektický úvod stretnutia slovenský tréner. 

Práve atribúty ako vôľa a chcenie patrili k tým, ktoré sa napokon podpísali pod triumf na MS 2017: „Na chlapcoch som videl aj počas prestávky, že ten turnaj proste chcú vyhrať. Nechali tu srdce, nechali tu dušu, aj pre tých slovenských fanúšikov zápas otočili. Ďakujeme im, že nás povzbudzovali, vyšlo nám to a je z toho tretie zlato.“

Pred záverečnou tretinou bol stav posledného zápasu šampionátu remízový. Aké slová Ďuris adresoval hráčom cez prestávku v šatni? „Je to nával energie, bolo potrebné chlapcov trošku upokojiť. Prízvukovali sme im, aby dodržiavali disciplínu, aby boli trpezliví a hrali dobre vzadu. Pretože tie dve tretiny sme vzadu dobre nehrali. Povedali sme si, že celý turnaj sme boli trpezliví a že nám to vyjde aj teraz. Počkali sme si a ono to naozaj vyšlo.“

Recept na zlato nám slovenský kormidelník nevedel povedať, dôležitý však podľa neho bol mix mladšej a staršej generácie, ktorý zozadu istil fantastický Stanislav Petrík. „Nemali sme tu žiadnu hviezdu, zasa sme ten tím poskladali tak, aby do seba zapadla celá skladačka. Podarilo sa nám to, ten tím bol výnimočný ako celok, vystupovali, bojovali sme a radovali sa ako jedna duša. To bolo dôležité pri všetkých troch tituloch.“